Leto sa chýli k svojmu astronomickému koncu, vo vzduchu cítiť čoraz smelšie náznaky jesene, ste tiež meteosenzitívni? V období, keď sa dni postupne skracujú sa vám možno k teplejšej časti šatníka a príjemnej gaučovej deke bude hodiť aj výber dobrých filmov. Lebo len tak byť, odovzdať sa pri pohári kvalitného vína príbehu o živote niekoho iného a na chvíľu pri tom vystúpiť z toho svojho, to z času na čas padne vhod každému.

Aesthe-filmy preto, lebo som sa zamerala na krásne, vizuálne podmanivé, silné a zaujímavé filmové príbehy. Keď mám pri televízore stráviť hodinu a pol a niekedy aj výrazne viac, chcem si dopriať ozajstný zážitok, a nie mať pocit, že som premrhala čas. Filmy si preto pozorne vyberám a nebojím sa ich aj vypnúť v prípade, že sa mi prestávajú páčiť. Pravda však je, že to nerobím často, pretože tento spôsob môže byť zradný. Aj dobrý film niekedy potrebuje čas na rozbeh.

Mimochodom, všetky filmy, až na pár výnimiek odporúčam pozerať v pôvodnom znení. Viem, že čítať titulky veľa ľudí obťažuje, ale už len z úcty k tvorcom a hercom si vyberám túto možnosť. Úroveň niektorých dabingov je pri všetkej úcte k dabingovým hercom mizerná. Aj jazyk, prízvuk či intonácia totiž do zásadnej miery tvoria výsledné dielo, a žiaľ, z kvalitného filmu sa niekedy práve kvôli nevydarenému dabingu môže razom stať absolútne nudný, nezaujímavý a celkom iný, než ako tvorca pôvodne zamýšľal.

Paolo Sorrentino: Veľká nádhera (2013)

Alebo ak chcete: La Grande Bellezza. Predsa len, po taliansky znie názov filmu akosi veľkolepejšie a sedí mu viac. Pretože veľkolepý je. 😊 Prvýkrát som ho videla niekedy v roku 2015 (v roku 2013 bol nominovaný na Zlatú palmu na festivale v Cannes) a je to jeden z filmov, ku ktorým sa rada vraciam. Vlastne som ho videla tuším päťkrát, a nikdy ma nenudil. Je šokujúci, provokatívny, kompozične majestátny a vizuálne podmanivý. Navyše sa do výberu filmov na Aestheholic aj dokonale hodí – okrem hľadania zmyslu vlastnej existencie je totiž aj o pokuse zmieriť sa so starnutím. Do hlavnej úlohy Sorrentino obsadil svojho snáď najobľúbenejšieho herca. Toni Servillo tu hrá novinára, kedysi leva salónov a „kráľa“ rímskej smotánky, dnes starnúceho a rozčarovaného, no stále so slabosťou pre krásne ženy a bohémske večierky. Zároveň si však uvedomuje plynutie času, a toto uvedomenie je plné melanchólie a trochu aj nostalgie. Ako celok je film kritikou dnešnej spoločnosti, jej povrchnosti, chýbajúcej hĺbky, a zároveň snahy hľadať krásu, kde sa dá.

Paolo Sorrentino: Božia ruka (Il Mano di Dio) (2021)

Keď už som pri Sorrentinovi, do výberu musím zahrnúť aj jeho najnovší film z roku 2021. V porovnaní s Veľkou nádherou menej opulentný, avšak stále výstredný, trochu okázalý, a najmä – dojímavý. Ak by som sa mala rozhodnúť, ktorý mám radšej, bolo by to naozaj ťažké. Kým Veľká nádhera ukazuje život talianskej smotánky na pozadí majestátneho Ríma, Božia ruka je o dospievajúcom Fabiettovi, ktorého príbeh sa odohráva v 80. rokoch v Neapole. Vo filme uvidíte: bláznivosť, lásku k ľuďom, farby, emócie, temperament, ale aj smrť, smútok, stratu, žiaľ a pochybnosti. Pri niektorých scénach som mala slzy na krajíčku. Ak milujete pravé, nefalšované Taliansko, tento film si nenechajte ujsť. A inak, mladý „Fabietto“ teda Filippo Scotti, získal na festivale v Benátkach za svoj výkon Cenu Marcella Mastroianniho. A je to celkom fešák. :)

Otcovská rada Fabiettovi

vo filme Božia ruka.

Aj tak to chodí.

Krzysztof Kieślowski: Tri farby/Modrá (1993)

*foto J.B. z filmu, zdroj:* *kino Lumiére*

Ak sa hovorí, že modrá je dobrá, tu to tak celkom neplatí. Modrá je totiž výborná.

Z celej Kieślowského trilógie (Modrá, Biela, Červená), ktorá symbolizuje heslá francúzskej revolúcie (Sloboda, Rovnosť, Bratstvo) mám práve tento film najradšej. V hlavnej úlohe exceluje mladučká Juliette Binoche (krásna!), ktorá pri tragickej autonehode príde o manžela aj o dcéru. A keďže Modrá symbolizuje slobodu, celým filmom sa prelína snaha o nový začiatok, teda o hľadanie slobody. Vonkajšej i vnútornej.

Ak máte radi psychologické filmy, myslím, že tento by vás mohol osloviť. Inak, z Kieślowského filmov vychádza vo svojom súbore esejí aj teológ Daniel Pastirčák. Kniha sa volá Dekalóg podľa Kieślowského a odporúčam ju čítať každému, nielen veriacim, lebo ponúka úprimný návod na čestný a morálny život. (Do svojho výberu ju zaradila aj ZZ, pozn. red.)

Yves Robert: Záletník (1976)

Ťažobu z predchádzajúceho filmu treba rozbiť niečím veselým. Pustite si Záletníka! Mimoriadne vtipná, inteligentná, oddychová komédia o mužovi po štyridsiatke, ktorého nečakane okúzli atraktívna žena. „Problém“ je však v tom, že náš záletník doteraz žil usporiadaným životom a ženu – na rozdiel od niektorých svojich kamarátov – nepodvádzal. Aj preto sa na svoju prvú neveru musí dôkladne pripraviť a vymyslieť si dokonalý plán.😊 Záletníka hrá môj obľúbený Jean Rochefort, legendárny herec, ktorého si vždy rada pozriem v akomkoľvek filme. Kombinácia jeho inteligentnej, vážnej a aristokratickej tváre s bláznovstvami, ktoré stvára kvôli svojmu romániku, ma vždy pobaví. Nehovorím, že budete odpadávať od smiechu (Záletník je skôr civilnejšia, ale milá komédia), ale určite sa budete pri sledovaní tohto filmu minimálne usmievať a oceníte inteligentné texty. Tento film si pokojne dajte so starým českým dabingom, je výborný. Na DVD ho ako milý nápaditý darček kúpite napríklad aj tu.

*foto: print screen youtube,* *nesmrteľná scéna s Anny Duperey., podľa tohto filmu vznikla aj americká adaptácia The Woman In Red Gena Wildera*

Pierre Richard: Jsem nesmělý, ale léčím se (1978)

Ďalšia z mojich obľúbených starých francúzskych komédií, v ktorých si Pierre Richard nielen zahral hlavnú rolu, ale film aj zrežíroval. Medzi nami, na Pierra Richarda zamladi sa stačí niekedy len pozrieť a človeku a hneď zlepší nálada. 😊 Jeho filmy sú veľmi ľudské a ako on sám hovorí, každý sa v nich nájde, lebo každý už bol niekedy nemotorný, roztržitý, nesmelý, hanblivý a mal pocit, že sa strápnil pred celým svetom. Pridajte si k tomu neschopnosť kontaktu so ženami a námet na komédiu je na svete. Myslím si, že sa budete rýchlo vedieť vcítiť do jeho kože. Ja som sa vedela! Veľmi ma napríklad baví scéna, v ktorej si nesmelý Pierre v rozpakoch pýta od predavačky spodnú bielizeň. Rovnako ako predchádzajúci film, aj v tomto prípade je český dabing extra.

Bratia Coenovci: Táto krajina nie je pre starých (2007)

*Spoznali by ste Javiera Bardema? Jeho výzor tu korešponduje s osobnosťou postavy.*

Tento film na námety knihy od Cormaca McCarthyho ma dostal (inak, McCarthyho som spomínala aj v článku o knihách) a dve hodiny chladnej a drsnej drámy ubehli ako nič.

V skratke: drogové gangy, Mexiko, veľa peňazí, naháňačky, vraždy a k tomu fešák Javier Bardem zamaskovaný na šialeného psychopata. Napriek tomuto opisu však nečakajte lacnotu, film sa nesnaží povrchne ohúriť, ale plynie mrazivo a do hĺbky, tak to to vedia len Coenovci.

Okrem chválenia však musím priznať, že som si ho obľúbila až po druhom pozretí, keď sa som sa sústredila nielen na detaily, ale aj na celkovú atmosféru.

Luc Besson: Magická hlbočina (1988)

Prekrásny film. Hlboké more ma odjakživa fascinovalo a vyvolávalo zmes strachu a zvedavosti a možno aj preto ma Magická hlbočina tak zaujala. Vo filme ide o príbeh dvoch chlapcov, neskôr dospelých mužov (Jean Reno a Jean-Marc Barr), ktorí sa pretekajú v hĺbkovom potápaní. Kam až to môže zájsť, vám tu, pochopiteľne, hovoriť nebudem, aby som vás neukrátila o strhujúci záver. V každom prípade, z filmu dýcha poetika, slnko a láska k moru. Je to magický film o pocitoch, o láskavom a bláznivom priateľstve, o rivalite aj láske k žene. Za mňa klasika, ktorú treba vidieť. Pozerala som s českým dabingom a môže byť.

Woody Allen: Jasmínine slzy (2013)

Nehovorím, že Woody Allen nenakrútil lepšie filmy, to rozhodne áno, ale tento mám z nejakého dôvodu rada. A ten dôvod je okrem iného hlavne vynikajúci výkon mojej obľúbenej Cate Blanchett. Vo filme si zahrala kedysi bohatú ženu, manželku, ktorá nikdy nepracovala, ale v jednom okamihu o svoje bohatstvo prišla a bola nútená začať žiť „obyčajný“ život príslušníčky strednej vrstvy. V príbehu sa prelínajú scény z nového života s retrospektívnymi, vďaka čomu môžeme sledovať priepastný rozdiel medzi obomi svetmi. Film ma baví aj preto, lebo ukazuje eleganciu v jej najčistejšej podobe, tak ako si ju predstavujem ja. Decentné farby, neokázalé, kvalitné oblečenie, jemný makeup, dokonalé vlasy a veľké okuliare, ktoré Jasmine nosí vo svojich bezstarostných časoch, na to sa naozaj dobre pozerá. Snaží sa teda aj neskôr, ale veď to už uvidíte sami. Sledujte jedine v pôvodnom znení.

Robert Guédiguian: Snehy Kilimandžára (2011)

Ak máte pocit, že sa v tomto výbere ocitlo akosi veľa francúzskych filmov, je to tak. Francúzi vedia ako na to a dôkazom je aj tento citlivý, dojímavý film o živote robotníkov v Marseille. Na prvý pohľad pomerne nudný námet, ale dajte mu šancu a nechajte ho plynúť. To je to správne slovo – tento film totiž pomaly a voľne plynie, ale zároveň vás dokáže naplno vtiahnuť do deja. A tak zrazu budete cez útrapy hlavných postáv vnímať silu priateľstva, solidarity a rodiny. Francúzsko je tu vykreslené inak, než prostredníctvom vyberaného jedla, vín, pláží na Azúrovom pobreží a starobylých usadlostí ukrytých v Provence. Naopak, uvidíte bežnú realitu v okrajových častiach Marseille (ak ste tu boli, viete, o čom hovorím). Mimoriadne príjemný filmový zážitok.

Pri pozeraní filmov mám rada prítmie,

ideálne doplnené sviečkami. Tu sviečka s názvom Bad Boy, Cate Blanchett v pozadí.

Ak by som si mala vybrať niečo dobré k filmu Snehy Kilimandžára,

bola by to la tarte tropézienne, brioška naplnená citrónovo-vanilkovým krémom, a k tomu pastis Ricard, teda anízový likér. Oboje sú na juhu Francúzska veľmi obľúbené.

Najkrajší „televízor“ je však aj tak táto lipa,

ktorej konáre vytvárajú okno s výhľadom na Rozsutec. :)

Verím, že môj výber vám pomôže k pekným večerom (alebo aj dňom) a poteším sa, keď do komentárov napíšete vaše obľúbené filmy. Rada sa nimi inšpirujem. Do pozerania.

Pre Aestheholic © MM
Autorka je bývalá rozhlasová a televízna redaktorka, aktuálne pracuje v oblasti komunikácie. Má rada tlmené farby, večerné plávanie v mori, ťažké červené vína a Camargue. Nemá rada nekultivovanosť a neohrabanosť.

Aesthe-filmy, ktoré stoja za pozretie | Píše Martina Macková