Dovolenkové čtivo | Píše Martina Macková
“Leisure is not the same as the absence of activity.”
Ako výstižnejšie inšpirovať ku kvalitnému dovolenkovému čítaniu, než priamo výrokom z nejakej dobrej literatúry?
Voľný čas a kult napísal v roku 1948 nemecký filozof Josef Pieper, a tým vyššie spomínaným kritizoval už vtedy, že v kultúre produktivity ľudia prestali vnímať voľný čas a oddych ako esenciálnu a prirodzenú súčasť života, ale považujú ich za odmenu a čosi, čo im pomôže byť ešte produktívnejší a dosahovať viac úspechov.
Súhlasíte? Trestáte sa a musíte si oddych zaslúžiť, alebo si ho doprajete aj bez ohľadu na výkon?
Pre mňa rozhodne nemusí byť len odmenou, ale aj počas neho chcem mať niekedy pocit aktivity. Fyzickej alebo psychickej. Aj preto som do výberu zahrnula aj také knižky, ktoré nemusia byť považované za vyslovene dovolenkové čítanie v najbežnejšom význame slova, ale nie sú nudné, zanechajú dojem a dokážu obohatiť. Takúto literatúru volám aj hodnotiaca, lebo obsahuje množstvo postrehov a myšlienok, ktoré nielen súvisia s dejom, ale pomenúvajú realitu a všímajú si javy, ktoré nedokáže alebo nevie pomenovať každý. Či sa pre ňu rozhodnete na tej vašej dovolenke je samozrejme na vás. :)
archív MM - Aj takto si predstavujem vydarenú dovolenku
Milan Kundera: Nesmrtelnost/Nevědění/Nesnesitelná lehkost bytí
Ak ste ešte nečítali nič od Kunderu, je načase to zmeniť. Z kníh, ktoré som od neho prečítala ja (a čítala som ich na dovolenkách na základe iného odporúčania), ako najlepšiu hodnotím vyššie uvedenú trojicu. Kundera často pracuje s témami emigrácie, vyrovnania sa s minulosťou, lásky, straty, hnevu, smútku a dokáže ich podať tak, že i naoko možno náročné čítanie pekne odsýpa. Texty sú melancholické, ale nie nudné, vtiahnu vás do deja, ani nebudete vedieť ako. Osobne som všetko čítala po česky; slovenské preklady, ktoré vychádzajú v ostatných rokoch, ma ešte v kníhkupectve po zhliadnutí niekoľkých strán nenadchli.
archív MM
Jón Kalman Stéfansson: Ryby nemajú nohy/Veľké asi ako vesmír
Vietor, more a večnosť, podľa Stéfanssona tri svetové strany Islandu. A aj keď som na Islande nikdy nebola, pri čítaní sa viem dokonale vžiť do miestnych pomerov a predstaviť si, ako krajina vyzerá a vyzerala. Ako sa tam žije a žilo. Pretože Stéfansson rád tvorí rodinné ságy, prítomnosť sa prelína s minulosťou a na pozadí spoločenských zmien sa odohráva život v najčistejšej podobe. Láska, zrada, smrť, násilie, vina, výčitky, smútok, zodpovednosť, radosť a k tomu Keflavík, „najčernejšie miesto na Islande“. Stéfansoona odporúčam, ak vám neprekáža čítať zhustený text a hĺbavejšie úvahy o živote.
Michel Houellebecq: Elementární částice
Keď som dávno, dávno na úvodnej hodine letného intenzívneho kurzu vo Francúzskom inštitúte povedala, že môj obľúbený spisovateľ je Houellebecq, zazdalo sa mi, že lektorka na mňa vrhla pomerne zdesený pohľad. Huellebecq totiž dokáže vyvolať silné kontroverzie a pomenovanie enfant terrible francúzskej literatúry je ešte z tých slušnejších. V knihe je veľa sexu, pornografie, osamelosti, depresií, politickej nekorektnosti, neschopnosti nadväzovať vzťahy a mimoriadne oceňujem bystrosť, všímavosť a kritický úsudok, ktorý Houellebecq pri týchto témach aplikuje. Na ostatnej dovolenke som od neho čítala Eseje, a rovnako ich môžem odporučiť, i keď asi nechytia za srdce úplne každého. Prípadne skúste aj Plaformu.
archív MM
Pamätám si, že túto knižku som v Chorvátsku, na pláži medzi borovicami, nevedela odložiť. A pamätám si aj to, že prvé strany ma vyslovene nudili, no boli keďže som nič iné na čítanie nemala, nedalo sa nič robiť a pokračovala som ďalej. A urobila som dobre.
Barnes tu zachytáva zmeny v živote jednej ženy od mladosti až do stovky.
Všetci hľadáme odpovede na množstvo otázok, a Jean, hrdinka príbehu, ich postupne poznáva.
Medziľudské vzťahy, očakávania, generačné strety, stereotypy, to všetko podané inteligentne a miestami, teda skôr pomerne často, aj s autorovým typickým anglickým humorom.
V kníhkupectvách je kniha vypredaná, ale stále ju môžete dostať na weboch, ktoré ponúkajú knižky z druhej ruky, oplatí sa ju mať na dovolenke aj doma.
Opäť jedna zo starších knižiek, ktorá podľa mňa medzi slovenskými čitateľmi zostala nedocenená. Ak vás bavia príbehy z Afganistanu, rozhodne si ju nezabudnite hodiť do kufra. Nenechajte sa odradiť pomerne gýčovým názvom a obálkou, nie je to žiadny plochý a sladký príbeh bez hlbšieho zmyslu. Práve naopak, ide o príbeh silného priateľstva a zrady na pozadí spoločenských zmien v Afganistane, dej je vystavaný brilantne, text sa ľahko číta, trúfam si povedať, že sa nebudete vedieť od knihy odlepiť. A ako sa budete blížiť ku koncu, nachystajte si vreckovky, citlivejšie povahy možno aj slzu upustia. Ak by som mala knihu opísať jedným slovom, bolo by:dojemná. Chybu rozhodne neurobíte ani s knižkou Tisíc žiarivých sĺnk. Rovnako silný, emotívny príbeh, ktorý počas voľných dní prečítate s ľahkosťou.
Delphine de Vigan: Ani později, ani jinde
Dvaja ľudia v obrovskom Paríži. Vyčerpaný lekár, ktorý stráca potešenie z práce a zo života celkovo, a osamelá matka troch detí, ktorá sa zo všetkých síl snaží ďalej fungovať, a to napriek všetkému, čo ju stretlo/stretáva. Napríklad šikana v zamestnaní, ktorá je tu opísaná veľmi realisticky. Rovnako ako neschopnosť oponovať. Práve vďaka príbehu môžeme vidieť, že nabrať odvahu zmeniť svoj život, vymaniť sa z toho, čo nás zväzuje, vyčerpáva a dusí, vonkoncom nemusí byť jednoduché.
Kniha sa dočkala aj sfilmovania a nádherný soundtrack k filmu skomponovali Nick Cave a Warren Ellis. Skutočný masterpiece.
Aj v tropických teplotách vás bude mraziť.
Najprv z opisu postapokalyptického sveta: nevieme, čo sa presne stalo, svet je však bezútešné miesto, kde zostalo pár preživších, povrch zeme pokrýva prach a popol, stromy postupne odumreté padajú k zemi, zvieratá už nežijú a rozmáha sa kanibalizmus.
Potom z opisu nádherného vzťahu otca so synom: dvaja osamotení a hladní putujú k moru, tlačia si pred sebou nákupný vozík s poslednými vecami, ktoré im zostali a veria, že na juhu bude lepšie.
Cesta je vyčerpávajúca a nebezpečná, otec cíti, že do cieľa nepríde, ale zároveň vie, že synovi musí odovzdať nádej.
O tom vlastne celá kniha zjednodušene je – o nádeji aj v najnáročnejších životných situáciách. Na knihe som veľmi ocenila krásu jazyka, McCarthy sa vyjadruje veľmi priamo až úsporne, a to príbehu dodáva želanú atmosféru.
Philippe Delerm: První lok piva a další drobné radosti
Tak toto je óda na život! Ak sa zabúdate tešiť z drobností, ak prestávate vnímať krásu v najbežnejších veciach, zaobstarajte si túto knižku.
Garantujem vám, že vám vycibrí zmysly a že pri čítaní budete doslova a do písmena prežívať a cítiť situácie, ktoré autor opisuje.
Opäť kniha, ktorá je už takmer vypredaná, ale keď sa poponáhľate, kúpite ju v online antikvariátoch.
Édouard Louis: Skoncovat s Eddym B.
Táto kniha ma zaujala hneď v kníhkupectve. To, čo budem čítať, si totiž vyberám zásadne podľa prvej strany. Keď ma neupúta, naozaj len výnimočne sa stane, že si ju kúpim. To však nebol tento prípad. Skoncovat s Eddym B. je kniha o nachádzaní vlastnej identity, o zúfalej snahe zapadnúť medzi ostatných aj napriek svojej inakosti, o surovosti medzi deťmi a komplikovaných rodinných vzťahoch. Číta sa dobre a ľahko, a preto sa aj ocitla na tomto zozname. :)
Amos Oz: Scény z venkovského života
Pomerne útlu knižku poviedok (niektoré na seba voľne nadväzujú) zvládnete prečítať aj za niekoľko hodín, stojí však zato. Nielenže sa dozviete čosi viac o reáliách izraelskej spoločnosti, ale rovnako sa miestami dobre pobavíte na absurdnosti deja. Oz je rozhodne brilantný autor a touto knižkou si dovolenku určite nepokazíte.
archív MM - dobré spôsoby budú vždy v móde :)
Ak vám nerobí problém čítať po anglicky, alebo sa chcete zlepšiť, odporúčam túto knihu s podtitulom Instructions for living fabuously well. Ide o výber esejí na tému výziev moderného života, ktoré vychádzali v časopise The Gentlewoman. Výborné oddychové čítanie, ktoré vám dá návod, ako sa správať a čo robiť v rôznych situáciách s ohľadom na súčasnú dobu.
Tak napríklad: či je vhodné posunúť ďalej darček, ktorý ste dostali; ako si nastaviť vhodnú automatickú odpoveď, keď ste na dovolenke; ako sa dostať z trápnej situácie, keď na evente nikoho nepoznáte a podobne. Príde vhod.
Lars Kepler (mimochodom – sú to manželia, ktorí píšu pod pseudonymom) je dovolenková stávka na istotu, ak od literatúry nečakáte vzletné myšlienky, poznanie a dojatie, ale sa len jednoducho chcete začítať do brilantne vystavaného thrilleru. V tom prípade: kupujte, lebo knižku nebudete chcieť odložiť, kým sa nedozviete, kto je vrah. Teda až na konci, a dovtedy budete v napätí, lebo ak aj máte nejaké tušenie, všetko sa môže zmeniť. Od Larsa Keplera som na dovolenkách prečítala skoro všetko a myslím, že je to pútavé oddychové čítanie, ak ste ochotní akceptovať pomerne brutálne opisy násilia. Chybu rozhodne nespravíte ani ďalšími titulmi (spomínam si že ma veľmi bavil Stalker – až tak, že som preventívne skontrolovala, či je zamknuté a stiahla som rolety), ale vyhla by som sa knihám Ihrisko a Svedkyňa ohňa, ktoré ma teda ani trochu nenadchli, boli dosť zamotané a celkovo nepresvedčivé. Aj Keplera som čítala v češtine (mám rada paperpacky od vydavateľstva Host, majú príjemný kompaktný formát), slovenské preklady sa mi zdajú trochu ťažkopádne.
Do výberu sa ani zďaleka nedostali všetky knihy, ktoré by som sem chcela zahrnúť, ale na to by ste potrebovali naozaj dlhúú dovolenku. Či sa už teda rozhodnete pre niektorú zo spomínaných kníh, alebo dáte prednosť vlastnému úsudku, majte hlavne príjemnú dovolenku, koncentrujte sa na seba, venujte sa svojim blízkym a hlavne sa nesnažte oddychovať, ale oddychujte. :)
Pre Aestheholic © MM
Autorka je bývalá rozhlasová a televízna redaktorka, aktuálne pracuje v oblasti komunikácie. Má rada tlmené farby, večerné plávanie v mori, ťažké červené vína a Camargue. Nemá rada nekultivovanosť a neohrabanosť.