Sedem obrazov zlatej éry holandskej maľby, ktoré by ste mali vidieť kým umriete


Keď sa povie Haag možno vám najskôr zíde na um Medzinárodný súdny dvor, prípadne iné medzinárodné inštitúcie. Haag je kráľovské mesto a čo je nezvyčajné, napriek tomu, že nie je hlavným mestom, predsa je sídlom výkonnej a zákonodarnej moci v krajine. Sídli tu parlament, vláda i monarcha. Okrem toho, že je Haag pôvabné mestečko pre život s peknou architektúrou a množstvom zelene, nudiť sa tu určite nebudete ani keď milujete umenie. 

Mauritshuis

Budovu tohto múzea postavili v období medzi rokmi 1633 a 1644 ako sídlo grófa Johana Mauritsa z Nassau, vojenského veliteľa a guvernéra holandskej kolónie v Brazílii. Podrobnejšie sa o nej iste dozviete z rôznych bedekrov, no už pri vstupe si na stene prečítate, že od roku 1822 slúži ako múzeum preslávené starými majstrami takzvaného “holandského zlatého veku”. 

Zbierka

Mauritshuis je oficiálne známy ako Kráľovská obrazová galéria. Múzeum vzniklo, keď kráľ Viliam I. daroval zbierku svojho otca Viliama V. Oranžského holandskému štátu v roku 1816. Odvtedy sa z asi 200 obrazov rozrástla na približne 800. V múzeu nájdete flámske, nemecké aj francúzske práce, ale väčšina je holandská z obdobia 17. storočia. To bol tzv. zlatý vek holandskej maľby, obdobie prosperity, ktoré sa môže pochváliť menami ako Rembrandt, Jan Steen alebo Vermeer. 

ZZ v Mauritshuise

Návšteva holandských múzeí je pre mňa zakaždým zážitok. Aj preto, že sú vždy plné ľudí. Tak ako sa to u nás hmýri návštevníkmi v nákupných centrách, tak sú v Holandsku plné múzeá. Úžasné. Nie že by Holanďania neradi nakupovali, no stále je ich dosť takých, čo to nezabúdajú vyvážiť umením. Ak k tomu prirátate turistov, zažijete aj nevídaný pocit tlačenice. Ale treba dodať, nie nepríjemný.

  Ľudstvo v múzeu! A teraz si predstavte, že približne rovnaká plnka je v asi 16tich miestnostiach celého múzea naraz. Paráda! 

Ľudstvo v múzeu! A teraz si predstavte, že približne rovnaká plnka je v asi 16tich miestnostiach celého múzea naraz. Paráda! 

Na návštevu Mauritshuisu je dobré vyčleniť si pár hodín, ak si chcete niektoré obrazy fakt užiť, tak aj celé popoludnie. Nie je v ľudských silách absolvovať a spracovať naraz toľko obrazových vnemov, preto ak máte len chvíľku, určite si podrobne prezrite aspoň pár fantastických a výnimočných kúskov. Toto sú niektoré, ktoré uchvátili mňa. 

Rembrandt - Hodina anatómie u doktora Tulpa

Obraz, ktorý ste určite videli v mnohých knižkách, či učebniciach a možno vás aj nadchol. No naživo je to iné, úplne iné. Rozmery, farby, svetlo, perspektíva. Úžasné, maximálne realistické, dokonalé. Keď som si z poznámok vedľa obrazu prečítala, že Rembrandt ho namaľoval vo veku 25 rokov…moje nervy! 

Carel Fabritius - Stehlík

Prekrásny obraz. Pre-krás-ny. Farby, svetlo, motív…neviem, na tom obraze vtáčika so zlatou retiazkou na nôžke je niečo skľučujúce a pôvabné zároveň. Namaľovaný je fantasticky. Je to presne ten typ obrazu, na ktorý sa vydržíte pozerať do nemoty a vždy objavíte niečo nové. Mimochodom chystám sa čítať knihu s rovnomenným názvom a nielen Pulitzerova cena, ktorú za ňu Donna Tartt dostala prezrádza, že pôjde o rovnako výnimočné dielo. 

Johannes Vermeer - Dievča s perlovou náušnicou 

Ísť do Mauritshuis a nepozrieť si naživo túto dievku s abnormálne veľkou perlou na uchu, nepredstaviteľné. Jej krása je možno relatívna, možno i banálna, (mne osobne napríklad pripomína sopľavú spolužiačku zo základky), no i tak je tá maľba uchvacujúca. Namaľovať niekoho tak dokonale, že sa podarí zachytiť jemnú, sotva badateľnú vlhkosť pier, po tom ako si ich práve oblizol, a všetky tie takmer neviditeľné veci, tomu vravím umenie. Jemnosť a mäkkosť svetla v jej tvári, neha… Vermeerovi sa vlastne podarilo namaľovať nehu. Ale nielen tú. Na tom obraze je pravdepodobne všetko, čo si kedy o žene vysníval a predstavoval. Rozhodne maľba, ktorú by ste mali vidieť naživo kým umriete. 

Peter Paul Rubens - Stará žena a chlapec so sviečkou

Naturalistické, efektné až strašidelné. Dívate sa na to a neviete to pochopiť. Je to nepochopiteľné, a tak je to fajn. Tie zelené svetielka nie sú od Rubensa, isteže.  

Jan Brueghel starší & Hendrik van Balen - Ovocná girlanda obklopujúca bohyňu Kybelé 

Bohyňu Kybelé podľa gréckej mytológie uctievali ako darkyňu života, ctili si ju ako veľkú matku bohov. Na tejto maľbe pracovali obaja maliari a podľa mňa je fenomenálna. Ovocie, zelenina a kvety symbolizujú ódu na plodnosť, na obraze je množstvo figúr a zvierat namaľovaných tak neuveriteľne mäkko, až sa vám z toho zatočí hlava. 

Willem Claesz Heda - Zátišie s rímskou čašou a hodinkami

IMG_2115.JPG

V zásade úplné minimum hnedastých farieb s pomerne nepoetickým jedlom. Ryba, citrón, chlieb, lieskové orechy. Ale keby ste to videli naživo, garantujem vám, že by ste boli hotoví! Precíznosť s akou je nemaľované sklo, a vôbec všetko, je dychvyrážajúca! Je to čosi, čo napríklad fotografia pravdepodobne nikdy nedokáže zachytiť. Aspoň sa mi zdá. Ak by niekedy niečo malo visieť na stene v mojej kuchyni, potom by vôbec nebolo zlé, keby to bolo takéto zátišie. 

Jan Davidsz de Heem - Váza s kvetmi

IMG_2122.JPG

Kvetinová explózia anyone? Máte to mať. Heem bol údajne jedným z najvplyvnejších maliarov kvetín svojej doby a vôbec ma to neprekvapuje. Jeho kvetiny vám z toho obrazu vyliezajú a voňajú. Sú jednoducho fantasticky namaľované. Tak fantasticky, že obstoja aj v roku 2017 a celkom určite aj o niekoľko desiatok tisícok ďalších rokov. 

Blíži sa aj "slovenský zlatý vek" ?  

Holandsko bolo v časoch kedy žili spomínaní maliari protestantskou krajinou. Výzdoba kostolov tam vtedy nebola takou otázkou dňa ako možno v iných častiach Európy. Túžbu prezentovať sa však naplno umožňovalo práve maliarstvo. Množstvo malieb 17. storočia vzniklo na popud panovníkov a vojvojdov. Ako píše Peter Kováč, po prvý raz vznikol voľný trh s obrazmi a investícia do umenia bola jednou z nových foriem ukladania peňazí. Pozitívnu úlohu podľa neho zohral i snobizmus, ktorý sa vždy podieľa na tvorbe kultúry. Holandské domy síce boli rovnaké, no práve obrazy zvyšovali pocit prosperity. Škoda, že v našich časoch u nás snobizmus generuje najmä nevkus. Bodaj by aj u nás vplyvní a mocní ľudia vnímali svoj kultúrotvorný potenciál, a podľa toho sa správali. Potom by sme sa mohli tešiť zo "slovenského zlatého veku" a ťažili by z toho aj generácie po nás.

 

Spomínaných sedem obrazov výnimočne nadchlo mňa, hoci spomedzi asi 800 kusov je to len máčny máčik.  Možno vás však inšpirujú, aby ste si sami položili otázku: Aké maľby chcem vidieť kým umriem? 

 

©Zuzana Závodská