PRED ZRKADLOM: Anetta Vaculíková, lektorka varenia, šéfka o.z. Skutočne zdravá škola, autorka workshopov aj kníh o zdravom jedle a jedení

OD DIPLOMACIE, TANCA A FARMA BIZNISU K JEDLU

“Vyštudovala som medzinárodné vzťahy a diplomaciu a ťahalo ma to aj iným smerom. Veľmi rada som cestovala, učila sa nové a vedela som si predstaviť, že diplomacia by mohla byť moja cesta. Okrem toho som však študovala aj globálny manažment, a to priamo súviselo s tým, čo som počas toho robila v rodinnej firme. Moji rodičia sa zaoberali výrobou korenín pre mäsopriemysel ale aj gastro prevádzky, a vďaka tomu som si všimla ako tieto zmesky dokážu ovplyvniť nielen chuť ale aj iné vlastnosti produktov, a že nie všetko je také, ako by som si predstavovala.

Už vtedy som sa pohrávala s myšlienkou, že tanec zavesím na klinec. Objavili sa aj zdravotné problémy, a to bol prvý spúšťač, prečo som to všetko začala prehodnocovať. Užívala som HAK, vynechávala mi menštruácia, bola som zvyknutá na fast foody a veľké množstvá jedla, a keď som tancovať prestala, pridali sa aj tráviace problémy, problémy s pleťou a kadečo iné. V tom čase som dostala ponuku pracovať pre farmaceutickú spoločnosť, a tam som sa zasa pozrela na tému prevencie zdravia z iného uhla. Zistila som, že to nie je pre mňa, pretože všetko sa riešilo iba liekmi, preto som odtiaľ odišla.

Oproti tomu, koľko peňazí sa investuje do liekov, minimálne rovnako by sa mohlo i do prevencie a vzdelávania. Samozrejme, že lieky sú pri určitých typoch ochorení veľmi potrebné, je skvelé, že ich máme a nepohneme sa bez nich, ale keď už niekto berie dvanásť denne asi to nebude najlepšie a bolo by fajn hľadať v tom nejakú rovnováhu. Veľmi veľa chorôb vzniká v dôsledku nesprávneho životného štýlu, a teda odstrániť alebo zmierniť ich možno určite aj jeho zmenou.

NOVÝ ZAČIATOK

Dostala som ponuku rozbiehať gastro prevádzku v Starej Tržnici, po čom som vždy túžila. To bol pre mňa skok do neznáma a veľmi veľa som sa tam naučila. Z dnešného pohľadu si myslím, že som vtedy na to ani nemala, a keby som opäť dostala tú možnosť, asi by som už do toho nešla. Bolo to veľmi náročné aj keď krásne obdobie.

Pokiaľ ide o učenie sa o prevencii zdravia prostredníctvom toho, čo jeme a podpore lokálnych a sezónnych surovín, boli sme pionieri. Tú myšlienku som však stále rozvíjala a najviac asi v období, keď sa mi narodila dcéra. Vtedy som si uvedomila, že ma to spomalilo a v konečnom dôsledku asi aj zachránilo pred vyhorením. O značku a celý projekt som však prišla.

Na materskej s malým bábätkom som riešila právnikov, rušenie našej bývalej právnej entity a netušila som, čo so mnou bude, keďže všetky úspory som vložila do podnikania, ktoré sme rozbehli. Zároveň som si chcela materskú užívať a nie sa len stresovať, bolo to šialené. Dva roky som sa hľadala a snažila sa pomenovať, čomu sa vlastne budem ďalej venovať. V súčasnosti robím množstvo najmä vzdelávacích projektov, a o prácu chvalabohu núdzu nemám, pokračujem na vlne, ktorú som začala ešte v čase FoodHubu v Starej tržnici.

TANEC A TLAK NA VÝZOR

Začínala som modernou gymnastikou a neskôr prešla k tancu. Tancovala som štandardné spoločenské tance. Teda krásne veľké sukne a trblietky. (smiech) Vždy existovali preteky v tom, kto mal aké krásne veľké róby a ako je nalíčený. Dievčatá sa vždy neskutočne líčili, umelé mihalnice, nechty, čo mne osobne bolo paradoxne veľmi nepríjemné. Keď som sa tak nalíčila, sama som sa nespoznávala. Aj keď v čase puberty som aj ja nosila nalíčené oči a mihalnice. Dnes keď to urobím, tak mi na to dcérka povie, že sa jej trošku nepáčim. (smiech).

Riešila sa veľmi aj váha a keď som sa v 16 -17-tich prepracovala do vrcholovej reprezentácie Slovenska a bola vlastne vrcholová športovkyňa, trénovali sme v zahraničí niekoľkokrát za deň. Bola to neskutočná drina a záťaž na mladý, vyvíjajúci sa organizmus. Len taký valčík je 60 taktov za sekundu, k tomu držanie tela a všetko ostatné, dalo to zabrať. Chýbala nám veľmi regenerácia, masáže a podobne.

Zažívali sme pravidelne aj hodnotenia trénerov, ktorí si nedávali servítky pred ústa ak malo napríklad niektoré dievča náhodou výraznejšie boky alebo brucho. Ani rozhodcovia neriešia iba technickú stránku a výkon, ale celok, takže čím výraznejšia, tým lepšie. Ide o celkový umelecký zážitok. Najviac ma na tom bavilo cestovanie, naučila som sa vďaka tomu samostatnosti a samozrejme aj jazyky. Dohovorím sa anglicky, nemecky, francúzsky a rusky. Myslím, že som z toho kolotoča odišla včas na to, aby ma to stihlo výraznejšie psychicky poškodiť.

KONIEC TANCA, ZAČIATOK PROBLÉMOV

Tréneri nám počas tancovania nehovorili, čo máme jesť, povedali len, že pred výkonom si máme dať napríklad cestoviny. Ale aké, a koľko a s čím, to nikto neriešil. Keď človek veľa športuje, telo mu aj veľa dovolí, ale už vtedy som vedela, že to nie je cesta, ktorou sa chcem uberať. Verím, že dnes je to už iné, a deťom/športovcom je dopriata potrebná starostlivosť nie len na technickej úrovni ale aj v životospráve.

Keď som s tancovaním prestala, okrem iného som pribrala. To bol ďalší dôvod prečo som sa o to jedlo začala viac zaujímať.
Odmalička som tiež trpela pre pleť. Pamätám si, že keď sme počas strednej boli v Paríži, na ulici sa tam všade objavovali pouliční umelci, a keď ma jeden kreslil, všade po čele mi nakreslil bodky a vyrážky. Do dnešného dňa to asi niekde mám odložené ale nemám chuť to ani hľadať. Odkedy som začala menštruovať som mala problémy aj s hormonálnou nerovnováhou, a koža bola tým najviditeľnejším miestom, kde sa to prejavovalo.

SEBAVEDOMIE A OKOLIE

V čase dospievania, keď sa moje telo prirodzene menilo a niekto to čudne okomentoval, nerobilo mi to dobre. Každý sa s tým snažíme vyrovnávať a aj bez toho, aby nás na to niekto upozorňoval, sa porovnávame s druhými. Prečo to táto spolužiačka takto nemá, a prečo ja áno. Máme potom pocit nejakej anomálie, a pritom nikde nie je napísané, ako by to jediné správne konkrétne malo vyzerať.

Užila som si svoje aj s jedlom, pretože som sa dostala až do momentu, že čokoľvek som zjedla, zareagovala som zle. Na všetko som mala nejaké alergie/intolerancie a lekári do mňa pchali lieky. Nonstop som mala zápaly horných dýchacích ciest a užívala antibiotiká. Nejako som to napokon ustála, no zožralo to strašne veľa energie. Myslím si ale, že práve vďaka tomu dnes robím to, čo robím, že to všetko vlastne len predurčilo moju cestu.

SKUTOČNÁ MOC JEDLA

Ľudia často jedia iba preto, aby mali energiu a je im úplne jedno čo zjedia. Potom sú ľudia, ktorí jedia iba pre pôžitok z jedla. Pre mňa je jedlo hnacia sila, z ktorej čerpám, to palivo, ale výberom jedla mám zároveň v rukách veľkú moc. Jednak ovplyvňovať pozitívne alebo negatívne svoje zdravie, aj to fyzické aj to psychické, ale tiež lokálne poľnohospodárstvo alebo napríklad stav životného prostredia. Keď som bola v situácii, že som aj chcela podať fyzický výkon aj chcela a musela nejako vyzerať, potrebovala som prirodzene korigovať, čo jem. Možno som v tých časoch bola aj otrokom toho jedla, alebo minimálne na hrane.

JEDLO A KRÁSA

Z rôznych výsledkov rôznych testov som sa nedávno dozvedela, že mi v strave chýbali bielkoviny, zrejme aj preto, že nie som bohvieaký fanúšik mäsa. Jem ho, ale keď si môžem vybrať, dám si vždy radšej niečo vege. Rôzne aminokyseliny dokážeme telu síce plnohodnotne dodať aj z vege zdrojov, ale je to náročnejšie. Radila som sa s kamarátkou výživárkou Evou Blaho a pomohla mi nastaviť jedálniček, dokonca ma použila ako výučbový materiál pre svojich študentov v prípadovej štúdii. (smiech) Zistila som, že mi zafungovalo, keď v druhej polovici cyklu nejedávam mastné a sladké jedlá. Rafinovaný cukor, u mňa zvlášť, spúšťa zápalové procesy, a okamžite som z toho mala zapálené vyrážky, takže sa mu vyhýbam ako čert krížu. (smiech)

Možno to znie ako nenormálne, ale vždy máme na výber. Dám si sladké, ale radšej exotický kokosový cukor, či obilný slad a trocha, alebo prirodzené cukry v ovocí, ako veľké množstvá rafinovaného cukru, ktoré pozor, sú často v jedle aj skryté, napr. v kečupe alebo rôznych pochutinách. Zdanlivo teda máme pocit, že cukor nejeme, lebo nemáme každý deň na stole buchty na pare alebo palacinky, ale ak konzumujeme polotovary, sladené nápoje alebo spracované potraviny, môže to byť často aj horšie. Takisto som napríklad zistila, že mi robia dobre kyslomliečne výrobky ale samotné mlieko nie.

ČASOVÝ MANAŽMENT

Snažím sa nejaký mať. (smiech) Všetko mám preto uložené v telefóne. Neznášam budíky, od tehotenstva sa neviem ráno zobudiť na budík. Keď viem, že by som naň mala vstať, celú noc predtým som v strese a nevyspím sa. (smiech) Pokiaľ môžem, tak si ráno dávam voľnejšie tempo a začínam po deviatej. Pracovať potrebujem v úplnom pokoji. Aj keď idem niekedy do co-workingu, vždy tam niekoho stretnem a strašne ma to vyrušuje. Pri práci potrebujem mať svoje klapky, iba tak som produktívna, potom som aj veľmi rýchla a spravím všetko, čo mám. Veľmi mi samozrejme pomáha manžel a rodičia, keby nebolo ich, nemohla by som toho určite robiť toľko.

Manžel je podnikateľ s kreatívnou dušou, ja zas robím na rôznych projektoch naraz, bez vzájomnej koordinácie, podpory a organizácie by to naozaj nešlo. Cením si na ňom, že je v tomto smere progresívny a, že som kvôli materstvu nemusela z pohľadu vlastnej sebarealizácie nič obetovať, pretože sme sa vždy dohodli. Niekedy ma dokonca podpichuje, že ja by som už frfľala, keby napríklad on pracoval cez víkend, a pritom mne sa to stáva. Je to teda vždy vecou dohody.

Momentálne pracujem na dvoch európskych projektoch - jeden sa venuje prevencii plytvania potravinami v celom potravinovom reťazci a druhý rieši tému školského stravovania ako katalyzátora zmeny v udržateľnosti potravinového systému. Vediem rôzne “jedlé” workshopy, organizujem vzdelávacie podujatia a riadim OZ Skutočne zdravá škola. Vydala som pracovný zošit Škriatok Zdravý tanier, ktorý deťom približuje problematiku zdravého stravovania hravou formou, a tento rok som pracovala aj na publikácii, ktorá na jeseň vyšla knižne, s etnologičkou Katkou Nádaskou a Lacom Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku.

NIE JE FARMA AKO FARMA

Asi to vyzerá tak, že pracujem naozaj veľa, ale práve pandémia mi pomohla spomaliť a určiť si čo je naozaj dôležité. Kým sa počas pandémie rozbehli nejaké online aktivity, v podstate som naraz zostala bez práce, a tak sme sa s rodinou zbalili a odišli na našu farmu Agrokruh kde sme dosť času trávili už predtým. Začala som viac hrabať v zemi a veľmi mi to pomohlo. Zem ma doslova uzemnila.

Zo začiatku som samozrejme aj trocha nadávala, lebo sme mali jedno auto a manžel chodil každý deň kvôli svojej práci do Bratislavy, ale makačka v záhrade mi pomohla úplne vypnúť hlavu, a to sa mi nepodarilo dokonca ani pri tancovaní. V tom vypínaní mi pomáhala aj jóga, ale prišlo zranenie a musela som prestať, teraz dávam prednosť pilatesu. Práve denný život na farme mi ešte viac pomohol precítiť princípy hnutia Slow Food, s ktorým tiež spolupracujem, pretože aj to dieťa lepšie pochopí ako sa urodí napríklad taký hrášok, čo všetko to obnáša. Niektoré semienka som aj ja videla po prvý krát v živote - napríklad také romanesco alebo ružičkový kel - nesadíme ich každý deň. Bola to pre nás všetkých vrátane našej malej dcéry veľmi povznášajúca skúsenosť. No a uvidíme ako to bude vnímať druhá ratolesť, ktorú s nadšením očakávame pred letom. :)

KOZMETIKA

Ja a kozmetika. (smiech) Rovnako ako pri jedle ma tu zaujíma jej pôvod a zloženie, ale tie vinety neviem ktovieako čítať, takže sa pri tom rada inšpirujem, napríklad aj tebou. Neskutočne mi pomohla rutina, ktorú si mi nastavila, bol to ďalší krok k tomu, aby som sa dostala do väčšej rovnováhy, a tým, že som s tou pleťou mala vždy problém a dermatológovia mi dávali kadejaké vysušujúce mastičky, z ktorých sa mi potom tvorili šupiny, jazvy a všetko možné, a neriešila som príčinu ale dôsledky. Keď to teda všetko používam (smiech), v čom som dosť neporiadna, tak naozaj vidím výsledky. Už aj to málo z toho, čo teda robím mi zmenilo kvalitu pleti k lepšiemu. Nie je to dokonalé a pred začiatkom cyklu sa mi pleť stále zvykne zhoršovať. Aj teraz v tehotenstve. Strašne sa mi páči aj dekoratívka Kjaer Weis, ktorú si mi vybrala, to, že riešia aj zero waste rozmer je podľa mňa super.

BEŽNÝ DEŇ NA FARME A V BRATISLAVE

Líšia sa, v Bratislave sa niekedy stane, že dcéra je u rodičov, a potom tiež keď ide dcérka do škôlky, mám viac času pre seba. Umyjem si teda väčšinou tvár a keď nezabudnem, tak sa aj nakrémujem. (smiech) Dám si ľahký makeup s SPF a niekedy aj špirálu a rúž. Viac energie dávam do večernej rutiny, lebo rána sa točia okolo dcéry. Preto iba klasika, sprcha, umyť zuby, krém. Ráno aj večer sa snažím umývať si tvár, používam Cerave umývaciu emulziu, denný krém s SPF 25 Cerave a Super Serum Ecooking, púder mám rada od Kjaer Weiss. Keď mám čas alebo niekam idem, tak si nalíčim mihalnice a páči sa mi divokejšie obočie, takže som si to svoje nechala viac zarásť. Tiež mám rada prírodné rúže, používam napr. Fraela alebo Anne-Marie Borlind.

Neznášam čokoľvek, čo mi pery vysuší, takže vždy sa pozerám aj na zloženie. Na tvár potom ešte sem tam použijem farbu na líca, už roky mám overenú od Bare Minerals alebo najnovšie aj multilíčidlo od Fraela. Nemám rada ak mi ich niekto nanesie hore na lícne kosti, to sa mi na mne nepáči. Asi mi to zostalo z rôznych fotení alebo tancovania. (smiech)

Keď mám horšiu pleť použijem viac krycí makeup, The Ordinary má super, v takej malinkej fľaštičke, mám ho veľmi rada. Uvedomelejšie sa snažím pristupovať aj k výberu telovej kozmetiky, napr. dezodorant, ktorý sa dá kompostovať, používam a páči sa mi napr. Pazúch od Ponio alebo Mydlove s aktívnym striebrom.

Odličujem sa s CeraVe emulziou, potom použijem zasa CeraVe čistiaci gel, a potom nasledujú všetky moje ampulky. (smiech) Používam niacinamid od Geek and Gorgeous. Ten je super, to mi robí veľmi dobre. Keďže mám suchú pleť a mám rada minimalistický dizajn, vybrala si mi exfoliant od Pestle & Mortar, a od tejto istej značky aj hyalurónové sérum a následne retinol Jordan Samuel, ktorý ale teraz v tehotenstve oddychuje na poličke. Namiesto toho som si, aby toho nebolo málo, prihodila k rutine očný krém a firming serum od Ecooking a ako hovorím, keď to všetko používam tak ako si mi napísala, vidím výsledky. Problém nastáva keď pendlujem hore dole medzi farmou a Bratislavou, a tie veci si nie vždy zvládam prenášať. Ale sľubujem, že sa polepším. (smiech)

VLASY

Som kučeravá a keď nestíham, nosím ich, ako inak, v cope. (smiech) Skúšala som aj rôzne kučeravovlasé metódy bez umývania ale vôbec mi to nesedelo, preto som musela zapojiť rozum, tak ako pri tom jedle. Obľúbila som si značku Rahua, šampón aj kondicionér, mám aj nejaké stajlingové prípravky, a tie striedam. Najnovšie testujem kadečo od Kuceravecgm, kde mi aboslútne úžasne poradili. Môj výber vždy závisí od toho, v akej fáze bytia som, a na čo mám práve čas a nervy. (smiech) Milujem keď mám pekné kučery, ale súvisí to aj so strihom a celkovou starostlivosťou, kto nemá kučery, ten to nepochopí. (smiech)

Vlasy si aj pravidelne farbím, a to už od svojich osemnástich rokov, pretože už vtedy som začala šedivieť. Veľmi som sa za to hanbila a všetci to samozrejme riešili, ako už ľudia zvyknú. (smiech) Skúšala som aj hennu, ale to bolo príšerné, bola som zelená. Mám skvelého hairstylistu Martina Borka, ktorého poznám od svojich 16-tich. Je bývalý tanečník, a ešte kým som tancovala, bol môj “dvorný” kaderník. Od neho teda vždy odchádzam so super oživenými vlasmi. Osvedčil sa mi aj mikrofázový uterák, v ktorom vlasy nevyschnú príliš rýchlo a neostanú rozstrapatené. Dlhé roky som robila chybu, že som chodila spať s mokrými vlasmi, a aj preto mi veľmi vypadávali. A podstatná vec, nečešem sa, iba pred umytím, detanglerom!

AKO SPOZNAŤ KVALITU

Súhlasím, že aj jedla je aktuálne extrémne množstvo, rovnako ako kozmetiky a je ťažké vybrať si. V kozmetike dôverujem expertom, ktorí sa tomu venujú, to mi pomáha zorientovať sa. S jedlom je to podobné v tom, že je tiež dôležité čítať zloženie. Nepotrebujeme v ňom maltózu, dextrózu, glutamán a kadejaké farbivá a pridané umelé sladidlá alebo konzervanty. Všímam si odkiaľ produkty pochádzajú a snažím sa podporovať lokálnych predajcov. Keď si kupujem čokoládu alebo kakao, tak si zasa všímam označenie „fair trade“. Keď si človek očistí zmysly od pridaných látok, dokáže potom oceniť kvalitu aj v jedle. To, že sa potraviny dostanú na pulty obchodov, a že sú bezpečné, neznamená vždy, že sú aj kvalitné. Toto práve riešime aj s Európskou komisiou v rámci projektu Rozmanitosť na tanieri. Ľudia si to niekedy mýlia, ale bezpečnosť nerovná sa vždy kvalita. Čím menej zložiek, a čím menej obalov v jedle, tým lepšie. Radšej si dám plnohodnotné jedlo, ktoré ma zasýti, ako prázdne nekvalitné kalórie. Ja som už do tohto dorástla a verím, že systematickým vzdelávaním je toho schopný každý.

JEDLO, ZÁKLAD DOBRÉHO ŽIVOTA

Ako som spomenula, bolo aj obdobie keď som mala alergiu skoro na všetko. Lepok, škroby, orechy, zázvor, rôzne koreniny. Trvalo mi rok a pol, kým som sa z toho dostala, a to tak, že som všetko toto vyradila a žila na bezlepkových obilninách, kyslomliečnych výrobkoch, a prevažne vegetariánskej strave. Sledovala som, čo môjmu telu robí zle, a vylúčila som aj čínsku a ajurvédsku kuchyňu, rôzne stravovacie štýly. Milujem čínske jedlo aj stravu podľa ajurvédy, ale pre nás Európanov to podľa mňa nie je prirodzený spôsob stravovania.

Začala som jesť viac zeleniny a postupne som pridala aj kvalitné živočíšne produkty. Veľa ľudí má dnes problémy so stravou, a teda sa nedá plošne povedať, toto je zdravé, toto by si mal jesť. Dôležité ale je, aby strava bola vyvážená, čerstvá (pokiaľ možno), čo najlokálnejšia a sezónna. Dôležité tiež je nájsť si v živote čas na pohyb, na regeneráciu a nerobiť z jedla svojho pána, ktorému otrocky slúžime. Nebudem sa teraz dve hodiny naháňať po Bratislave, aby som zohnala citrónovú trávu do ayurvédskeho kari, ďakujem pekne, to si radšej oddýchnem. (smiech)”

- pre Aestheholic voľne porozprávané pri káve ešte v septembri, 🙈 Anettka upravila len časti, ktoré sa odvtedy posunuli v čase
- foto: súkromný archív A.V.,
- linky na produkty spomenuté v článku nie sú partnerské
- ZZ je ambasádorkou značky Geek & Gorgeous

Anettka sa po dohode so svojou dcérkou tiež Anettkou rozhodla svoj honorár za rozhovor venovať OZ Nepočujúce dieťa. Honoráre môže Aestheholic vyplácať vďaka svojim patrónom, ďakujeme.♡