1) Fotografka Mária Švarbová - ARIA BARÓ
Nemá čas príliš sa riešiť, pretože potom by nemala čas fotiť. Hoci sa považuje za šťastného človeka, pri fotení ju fascinuje najmä smútok a melanchólia a páči sa jej, keď jej fotky ľudí úplne pohltia. Drobná ale energická, a najmä neuveriteľne produktívna fotografka, MÁRIA ŠVARBOVÁ.
Nikto sa ťa určite ešte nepýtal na tvoje pracovné meno, Aria Baró. Ako vzniklo?
Nie je za ním nič symbolické. Aria je Mária, Švarbová je Baró. Rozmýšľali sme totiž aj s kamarátom, aké meno by sa hodilo pre zahraničný trh, a napadlo nám toto. S mojim agentom to teraz znova prehodnocujeme. Máme pocit, že sa to už ľuďom pletie, a tak to vyzerá, že od mája, keď sa bude nanovo platiť užívateľská doména, zostanem pri svojom rodnom, a budem jednoducho Mária Švarbová.
Veľmi sa mi páči myšlienka tvojho projektu Forgotten, ako ti to zišlo na um?
Séria Forgotten vznikla v r. 2014. Inšpirovala som sa archeológiou a jej pomocnou náukou, stratigrafiou. Tá skúma jednotlivé vrstvy. Na začiatku som si teda položila otázku, čo sa stane s ľuďmi, keď sa na nich zabudne? Odpoveďou bolo, že človek ako vrstva splynie s ostatnými vrstvami. Tak som na človeka nanášala vrstvy, a on sa s každou ďalšiou vrstvou spojil...
Krásne…
A ako si mohla vidieť na fotkách, ľudí sme akoby odkrývali. Odhrnuli sme sneh, a zrazu…našli sme človeka.
Forgotten by M. Š.
Znamená to, že tí modeli a modelky tam skutočne ležali tak voľne pohodení v prírode? V tej zime?
Áno, jedna modelka bola hneď na druhý deň chorá, tá, ktorá bola pod ľadom, ale povedala, že to stálo za to, že má peknú fotku (smiech). A na ďalšej zas bolo asi 60 cvrčkov, ktorých som zaobstarala, a nasadali na ňu....
..fyzicky?
Áno, toto nie je žiadny photoshop, ani vrstvy, ktoré sa používajú vo photoshope. Nie je to nafotené z piatich fotiek, žiadna montáž, je to reálne. Niektoré fotky som retušovala asi 5 minút…
Forgotten by M.Š.
AJ CHLAD JE EMÓCIA…
Niektoré tvoje fotky ma oslovili najmä preto, že ku mne osobne veľmi hlasito prehovára všetko, čo súvisí s veľkou mierou nostalgie, melanchólie, poetickosti…Vieš ty sama popísať, čo v tebe ako fotografke spúšťa citlivosť práve k takýmto veciam a tomuto rozmeru fotografie?
Minule som tak rozmýšľala, prečo stále pracujem s atmosférou nostalgie a melanchólie a stále sa k nej vraciam… Dodnes neviem vôbec povedať prečo, čo mi chýba. A rozmýšľam nad tým, lebo verím v človeka, jeho zmysel. Možno je to taká nejaká rovnováha, lebo som šťastný človek a vďačný. Uvedomujem si, ktoré veci mám a nemám... možno si to istým spôsobom vyrovnávam..
..že práve preto, že si šťastná, zachytávaš to opozitum, ten smútok?
Možno.. možno práve preto sú niektoré moje fotky také plačlivé, dusivé, že v ľuďoch vyvolávajú pocity melanchólie…
To je jedna strana, pocity. Na druhej strane je u teba na fotkách prítomná totálna bezpocitovosť. K tomu ťa čo vedie?
Je to reakcia na fotky s emóciami…u všetkých ľudí som v mojich ďalších projektoch stiahla akékoľvek emócie a stali sa z nich figuríny. Ja tam ale tú veľkú emóciu stále vidím a cítim. Vo mne to pocit vyvoláva, aj chlad je emócia. Tu som viac pracovala s architektúrou, dizajnérskymi prvkami, so scénou. Už sa to trochu podobá, aspoň jeden zahraničný webový magazín o mne povedal, že už je to trošku taká filmová kvalita. Už nesledujeme len malé pozadie okolo portrétu , ako napríklad vo Forgotten. Na fotkách možno vidieť niekoľkometrové priestory. Celú scénu musíme vyrábať do detailov, aby všetko ladilo. Spomínané série sú take futuro-socialistické, mám pocit (smiech).
Plastic people_Factory for figurines by M. Š.
Z ARCHEOLOGIČKY FOTOGRAFKA
K fotografii si sa dostala zaujímavým spôsobom, od archeológie a reštaurovania. Ako?
Kedysi som maľovala a chcela som byť maliarka a módna návrhárka, alebo niečo podobné. Na archeológiu som šla preto, že som sa cítila úplne presýtená umením. Od malička som maľovala a potrebovala som si od toho oddýchnuť, a tak bola pre mňa archeológia totálnou pauzou od umenia. Ale po skončení som si uvedomila, že toto nie je moja cesta a musím tvoriť. K fotografii som sa dostala úplne náhodne, nikdy som nechcela byť fotografka.
Z čoho prosím ťa môže vzniknúť pocit “potrebujem si oddýchnuť od umenia”?
Možno to bola tvorivá kríza, neviem. Umenie som vtedy už nechcela robiť.
A dôvod? Bola za tým skúsenosť s nejakými ľuďmi, alebo…?
Aj s ľuďmi. Bola som na strednej, a ja nemám rada autoritu. Hovorili nám čo máme robiť, čo máme kresliť, a mala som totálne pocit, že si od toho potrebujem oddýchnuť, už ma to prosto nebavilo. Prestala ma baviť tá kreatívna časť a chcela som robiť niečo úplne iné, len sedieť a učiť sa teóriu. A tak mi mamina poradila asi najťažší odbor na Slovensku, archeológiu v Nitre, kde sme museli robiť každý týždeň tri seminárky (smiech). Bola to škola disciplíny, zocelila ma.
...fotili nás Máriini kamaráti od vedľajšieho stola, Gorila Urban Space, BA
Vráťme sa ešte k tvojmu postupu od neznámej archeologičky/reštaurátorky k známej fotografke. Kedy niekto prišiel a ukázal prstom na tvoje fotky a povedal, toto je dobré a všimli si ťa?
Po prvý raz som svoje fotky publikovala na portáli o fotografovaní www.ephoto.sk. Chcela som vedieť ako na ne zareagujú ľudia, nevedela som, či sú dobré alebo nie, nebola som si istá. Na redakciu asi urobili dobrý dojem, lebo so mnou spravili veľký rozhovor, môj prvý v živote. Moje fotky opísali ako niečo nevídané a super, a tam ma tak trochu vyzdvihli. Časom sa to šírilo, rozhovorov pribúdalo, aj publikácií, aj tituliek a začalo sa to nabaľovať ako guľa. Veľa som produkovala. 4x za týždeň som fotila, nerobila som vlastne nič iné, len fotila, učila sa archeoológiu, fotila, fotila. Rozišla som sa s priateľom, čiže som bola 12 hodín za počítačom…možno aj viac...
Takže to si ešte nemala riadnu prácu..
Nie, to som ešte študovala archeológiu a podporovali ma rodičia. A sem tam som si zarobila niečo aj prvými fotkami. 35 eur (smiech) také milé to bolo celé. Začiatky..Nikdy som pre nikoho nepracovala, keď nerátam archeologickú prax…ale keď som vyšla zo školy, už som to mala rozbehnuté, automaticky som po škole prešla do pozície umelca.
Ako teda vyzerá tvoj deň? Vstaneš o 11tej…
Úplne nie o 11tej (smiech), ale nevstávam ani skoro ráno, keďže chodím neskôr spať. A každý deň riešim projekty. Lebo teraz to už nemám tak, že zoberiem nejaké kvety, jednu modelku a vybehneme niekam von, ako na začiatku, keď som sa učila..To sú už projekty, do ktorých sa zapája veľmi veľa ľudí.
Takže chodíš na pracovné kávy…
Hej, pracovné kávy so scénografkou, vizážistami, rôznymi ľudmi, rozmýšľam čo budeme robiť, plánujeme súkromné a komerčné projekty. Okrem toho sa učím jazyky, chcem ísť na francúžštinu, pretože už som v troch parížskych galériách..
Ako ťa našli?
Prišli mi jedného dňa od nich správy. Ale moja úplne prvá zmluva bola s PhotoVogue, no nepovažujem ju za až tak dôležitú. Potom nasledovala zmluva s agentúrou v Londýne, Izraeli, Paríži, Viedni a Dubaji.
zo série Art Portraits by M. Š.
Tvoje fotky sú aj na obaloch kníh, vieš akých?
Ano, mám napríklad titulku na knihe svetovej austrálskej spisovateľky Paulliny Simons a titulku v knihe od Marilyna Branta, to je zasa Poliak.
Vieš o čom sú?
Paulina Simons je vraj svetovo uznávaná spisovateľka, ktorá píše o láske, bestsellery. Ja na tento druh literatúry veľmi nie som... Vybrali si fotky portrétov, čo som fotila predtým, aspoň takí mainstreamovejší diváci hovoria, že sa im to páčilo viac...
O KRÁSE
Páčilo, nepáčilo..A sme pri kráse, čo je ehm ehm, môj "obor" ak dovolíš… čo ty hovoríš na krásu, a na čo vlastne zvykneš ukázať prstom a povedať, ach, to je krásne!
Aj ja som estét, možno že netrpím tým až tak, ako ty, neviem, neviem to zmerať, ale tiež mám rada krásne veci. A keby som to mala pomenovať… pre mňa je to veľa faktorov, ktoré spolu harmonizujú…to je pre mňa krása, a pre moje oko. Som v tom ináč dosť náročná…
Ako by si popísala ľudskú krásu? Kedy je človek krásny?
Keď je dobrý vo vnútri.
Vidno to?
Úplne. Podľa mňa na zlých ľuďoch vidno, že sú zlí a špatní. Nemusia byť hneď zlí, ale tá situácia ich nimi urobila. Pekní ľudia nerobia zlé veci.
Veríš tomu?
Verím.
Ako si vyberáš modelov a modelky?
Zaujmú ma originálne typy ľudí. Každý sme vlastne originál, ale ja to hneď vidím, keď niekto vstúpi, alebo sa na niekoho pozriem, že TENTO, lebo musí byť úplne ojedinelý typ, niečím sa vyznačovať, mať nejakú charizmu…napríklad mojich ľudí by si možno nikdy nevybrali organizátori mainstreamových súťaží krásy (smiech).
Art Portraits by M. Š.
Ako ich zháňaš? Kto má šancu?
Teraz pracujeme na databáze ľudí všetkých vekových kategórií. Záujemcovia môžu poslať svoju fotku na modelsvarbova@gmail.com. Môžu aj niekoho prihlásiť, babku, dedka napríklad. Dôležité je nechať svoje údaje, teda kontakt na seba, mesto, odkiaľ sú. Mám totiž v pláne veľmi veľa projektov, aj rozrobených. Teraz budem napríklad zháňať 30 ľudí…Takže KTOKOĽVEK sa môže zahrať na modela, modelku.
Ako vyzerá práca na vzhľade modelov a modeliek pri samotnom fotení?
archív ephoto.sk
Ja som režisér. Fotíme môj koncept, moje predstavy. Takže určite o nich vizážistom poviem a zatiaľ som veľmi spokojná. Pracujem s nejakými štyrmi, už sme kamaráti.
Pobrala si od nich nejaké tipy?
Fíha, pobrala? Neviem (smiech) nevybavujem si..asi nie…
Čo tvoja osobná vonkajšia krása? Riešiš to ako vyzeráš, záleží ti na tom? Staráš sa o seba?
Áno jasné, chcem vyzerať príjemne. Cvičím a zdravo sa stravujem, čo považujem za základ. K telu by mal mať človek úctu. Určite používam hydratačný krém a trocha makeupu, používam aj rúž. Ale nijako extra to zas neriešim. Trocha zvýrazním základné veci a idem von. Hlavne si človek musí veriť vnútorne a neriešiť sa do hĺbky. Keby som sa riešila do hĺbky, neostal by mi čas na to všetko, čo chcem stihnúť.
FOTOGRAFOVANIE AKO BIZNIS
zo série Muteness by M. Š.
Čo by si povedala ľuďom, ktorí tvrdia, že modernej fotografii a celému tomuto humbuku okolo fotky nerozumejú a nevedia prísť na chuť? Čudujú sa, (ja niekedy s nimi), prečo je modelka v akejsi divnej póze, pripomína mŕtvolu, určite jej vidieť aspoň jednu bradavku, a je tam nastopro nejaká mŕtva ryba..
Aj ja mám kdesi nejakú fotku s mŕtvou chobotnicou (smiech) a už by som ju nikde nepoužila…Môže to byť odkaz na čosi surreálne..že si pri tej fotografii položíš otázku a odpoveď nejestvuje, cieľom môže byť aj provokácia…tiež som robila fotky zdanlivo bezo zmyslu, boli len esteticky pekné. Ako prechádzam vývojom, snažím sa dostať do svojich fotiek ľahkosť a väčší zmysel. Aby tam nebolo nič navyše, aby to bolo úplne čisté, minimalistické. Páči sa mi keď ľudí moje fotky úplne pohltia. Snažím sa o to pri všetkých svojich projektoch. Nie vždy sa to stretne s pochopením, napríklad moje najnovšie fotky, tie figúrkové, sa napríklad mojim rodičom vôbec nepáčia ( smiech) majú radšej tie pekné portréty.
Kto to celé platí?
Projekty si financujem sama, najhoršie je to s benzínom a logistikou. Keď napríklad ideme mimo mesta, dve autá, potrebujem si prenajať napríklad aj špeciálnu plošinu, autobus, vtedy je to drahšie.
Aj sa ti tie investície vracajú?
Niektoré áno, z veľkých galérií napríklad. A čo dostanem, zasa vrazím do fotenia, a tak dookola (smiech).
M. Š. pri práci
O UMENÍ, DOBE a INŠPIRÁCII
Zaujíma ťa iba takéto konceptuálne fotenie, alebo vyťahuješ foťák aj v iných situáciách? Fotíš realitu?
Presne toto nerobím. Presne toto ma nebaví. Napríklad ja vôbec nemám fotky z dovoleniek. Nemám z ničoho fotky (smiech)! Chcem si kúpiť instantný foťák, chcem, aby tie fotky hneď vyliezali z foťáku. Kúpim si potom veľký album, a fotky si tam budem lepiť. Fotiť budem ľudí okolo seba, s ktorými sa stretávam. Nebaví ma totiž zakladať si vždy nový a nový folder v počítači, spájať foťák s počítačom cez káblik, alebo cez kartu. Toto robím, len keď mám nafotené svoje série, vtedy ma to baví.
Sú nejakí fotografi, ktorých uznávaš?
Napríklad Gregoryho Crewdsona, to je filmár z Ameriky, ten robí fotky, na ktorých sa podieľa 100 ľudí, toto by som aj ja chcela raz... Inšpiruje ma tiež architektúra, čistota línií, funkcionalizmus, úplne strohé tvary, dizajn ma inšpiruje, napríklad Miro Straka teraz vytvoril zaujímavé masky, tie ma inšpirovali na sériu Muteness. Skôr ma ale inšpirujú ľudia z iných oblastí umenia, ja sa s inými fotgrafmi vlastne ani veľmi nestýkam…
Spomínala si, že ťa inšpiruje aj obdobie art nouveau pre tvary a istý typ melanchólie, ktorý vyžaruje..Bolo to obdobie rozkvetu v mnohých smeroch…ako vidíš súčasnosť?
Všetko začína byť jednoduchšie. Od prípravy jedla, až po architektúru. To je aspoň môj pohľad, pretože minimalizmus zbožnujem a vyhľadávam ho.
INŠPIRÁCIA ÁNO, KOPÍROVANIE NIE
Okrem toho, že nemáš rada autority som si prečítala, že nemáš rada ani kopírovanie. Ja som sa ale práve u mnohých umelcov, a aj u mnohých dobrých umelcov stretla s tým, že kopírovanie je podľa nich práve základom učenia sa…
Pre mňa je to do určitej miery výhovorka. Podľa mňa človek by mal vytvoriť niečo originálne. Ja mám teraz posledné týždne depresiu z toho, že potrebujem urobiť niečo nové a niečo unikátne, pretože potom prispievame vo svete k tomu, aby ľudia uvideli iné veci ako doposiaľ.
zo série in swimmingpool by M. Š.
A nemáš pocit, že všetko tu už bolo?
Nemám pocit. Videla som niekoľko projektov, veľmi zaujímavých fotoprojektov, kde išlo vyslovene iba o nejaký koncept. Možno nad tým nebude híkať každý, lebo to nie sú mainstreamové fotky, ale mne sa páči niečo, čo som ešte nevidela. To je pre mňa originálne, unikátne, a je to aj prínos pre fotoscénu, alebo art vo svete.
To je to, čo chceš? Byť prínosom pre fotoscénu a art vo svete?
Áno, chcela by som inšpirovať ľudí a ukázať im nové veci.
Nebolo by práve to, že ťa niekto kopíruje najväčšou poctou?
Nemám rada kopírovanie, ledva sa pozriem na svoje staré fotky a nie ešte niekde vidieť môj rukopis…každý si musí isť vlastnou cestou.
Hm, tak jedna vec je, že to nemáš rada, ale druhá zas to, že to nemáš tak úplne v moci ...:)
Nemám to v moci, to je pravda...
Zostaňme ešte chvíľu pri tom kopírovaní, keď ho už nemáš rada (smiech). Čo kopírovanie ako spôsob naučiť sa dokonale nejakú techniku? Čo si myslíš o ovládaní remesla ako takého? Vedieť skrátka urobiť fotku dobre.
Na začiatku to bolo o technike. Mať ostré to, čo chcem mať ostré a zvládnuť kompozíciu. A to ja nie som technický typ, takže nad tým som si lámala hlavu, aby som nefotila na automatike. Ale teraz si nastavujem vo foťáku také parametere, ktoré by si vôbec nikto nenastavoval. Je to expozične úplne celé zle. Viem o tom, že to je zle, robím to náročky, ale teraz sú pre mňa práve dôležité tie koncepty, že ČO budem fotiť. Pretože je digitálna doba, každý môže byť fotografom, aj kompozícia sa dá naučiť, dá sa naučiť aj práca vo photoshope, nech je to také príjemné na oko, toto všetko sa dá naučiť. Len sa nedá naučiť kreatívna zložka, či myslenie…
Znamená to, že pre teba je viac obsah ako forma?
Áno. Základom je myšlienka a pocit. Samozejme, že je dôležité mať aj dobrý foťák, s dobrým rozlíšením, aby tie fotky mohli byť do budúcna vo veľkosti veľkých stien napríklad, bilbordov, lebo nikdy nevieme, čo s tými fotkami bude ďalej, keď budú zrieť, čo sa s nimi stane..
Na čom teraz pracuješ?
Teraz aktuálne cítim, že sa k niečomu schyľuje ( smiech). Cítim, že musím dať zo seba niečo von, že mám v sebe niečo nedoriešené a fotkami to spracujem. Už dva týždne vybavujeme na fotenie aj jedno miesto, kde nám nechcú dovoliť fotiť, hádam to predsa len výjde…
Mária ŠVARBOVÁ
Narodila sa v roku 1988 v dedinke Slepčany v okrese Zlaté Moravce. Vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave (Odbor Konzervátorstvo a reštaurovanie) a Archeológiu na UKF v Nitre. Fotografii sa venuje od roku 2010. Skoršie Máriine práce sa podobajú snu s prvkami surrealizmu a Art Nouveau. Na posledných fotografiách sa zameriava na doručovanie posolstiev a spúšťanie pocitov s dôrazom na čistotu a minimalizmus. Mária získala množstvo ocenení a cenných spoluprác. Patrí medzi ne napríklad podpísanie zmluvy s americkým magazínom Vogue. Jej fotografie boli použité ako obálky na knihy a titulky prestížnych časopisov DODHO, L´ADN, PHOTO+ a iné. Mária vystavuje v parížskych galériách ,,Anggles” a ,,Sakura”, ktorá ju zastupuje zároveň v celom Francúzsku a čaká ju ďalších 80 výstav po celom svete. Aktuálne žije a tvorí v Bratislave. Viac sa o nej a jej tvorbe dozviete na http://www.ariabaro.com/.
Keď som Máriu poprosila, aby sa opísala sama cez činy, povedala, že za ňu hovorí práca. Vníma sa ako zaujímavá sympaťáčka, odhodlaná, cieľavedomá. Ambiciózne si ide za svojím, vie zamakať, a nie je vôbec lenivá. Cez pocity by sa opísala ako veľmi krehká. Mária urobila v prepise pár drobných úprav, a jednu otázku pre jej obšírnosť navrhla z rozhovoru vypustiť. Hej, a na tej fotke z profilu mi trošku zmenšila nos. Trošku. No a čo!