Obleč sa a povedz kto si

 

“ Miňa jej ešte urobila vlasy, a keď sa potom obliekla a uvidela sa v zrkadle, skoro sa ani nespoznala. Z domu odišla v menčestrových nohaviciach, starých sandáloch a zelenom tričku. Ale teraz bola ozajstná čaja! Ani gádžovky u nich nechodili také vyparádené. Vôbec nevyzerala, že je z Krompách, kde môžeš chodiť po ulici v teplákoch. Zalial ju pocit pýchy. Strašne sa jej zapáčilo, ako sa žije v meste, kde sa ľudia pekne obliekajú, že vôbec nevyzerajú ako chudobní.”

Viťo Staviarsky – Kale topanky

 

Keď som bola malá, nič som nedokázala urobiť svižne. Bránila mi zasnenosť a nesústredenie. Volali ma šuchtavá.

Mala som si upratať izbu? Po hodine sa mama prišla pozrieť ako si počínam a našla ma s prachovkou pri nohách, na zemi porozkladané knižky a ja ponorená v príbehu. Bolo si treba prezliecť posteľnú bielizeň? Nenávidela som to, pretože sa mi zdalo, že paplón má asi tak tonu, a len nadľudským úsilím sa mi podarí vtesnať ho do obliečky….až kým…

Až kým som nezistila, že plachta by sa dala využiť aj inak ako na zakrytie postele! Najskôr som sa do nej zatočila a skúšala, koľko variantov šiat by mohlo vzniknúť z tohto obrovského kusa látky…ako by na mne vyzerala nariasená takto, alebo takto, počkať..cez jedno rameno, ako nosili Rimanky!…ruky vbok…výýborne..Óóóckóóó, ušiješ miiii taaaké šaaaty? Tu by išli taaakto, a tu taaakto, vieš čo myslím?…Darcovia DNA zalamovali rukami a posteľ bola prezlečená asi po štyroch hodinách, zato izba rozbombardovaná kvôli veciam povyťahovaným zo skríň…som si musela vyskúšať čo všetko by mi k tej plachte pasovalo nie?!

Vkus vs. štýl

Raz mi tak preletelo hlavou… že keď sa narodíte v Taliansku, v takom Ríme napríklad, nemôžete nemať vkus. Byť od narodenia obklopený zmesou monumentálnosti, pompéznosti, remeselnej dokonalosti, starobylosti a zvláštnej patiny, to sa musí predsa na človeku podpísať. V Ríme som nikdy nebola, ale že aj tam žijú bezvkusoví jedinci, na to vezmem jed.

Osobne si myslím, že vkus a štýl sú dve rôzne kategórie. Aj niekto, kto má vkus, nemusí byť štýlový, a naopak. Štýl podľa mňa vzniká vtedy, ak je človek schopný zaujímavo a tvorivo kombinovať rôzne časti odevov a doplnkov tak, aby celok pôsobil harmonicky. Čo je a čo nie je harmonické, o tom možno polemizovať, a vychádza z individuálneho alebo spoločenského vnímania a konceptu krásy, hoci..pravidlá predsa len existujú….

Sectio divina – zlatý, božský rez

Podľa Herakleita spočívala dynamická štruktúra krásna v neustálom zápase protikladov oproti, napríklad, statickému vnímaniu harmónie pythagorovcami. Rozporuplná podstata bytia, rodenia a umierania, boja a harmónie. Sa vám len zdá, že filozofujem….

Keď som mala asi 5 rokov a mama ma každé ráno chystala do škôlky, boli to galeje. Herakleitos-neHerakleitos, Pytagoras-nePytagoras. Viem z jej rozprávania a neželá mi nič iné, len takú istú ratolesť. Diký mami :)

Predstava, že vás decko vráti od výťahu len preto, lebo nemá náušnice rovnakej farby ako svetrík, a TAKTO PROSTE DO ŠKÔLKY NEPÔJDE!!!, by aj z namilujúcejšej matere na svete asi urobila vrahyňu s motorovou pílou…chápem, ale nedalo sa inak..aj s rizikom maminho zmeškania do práce sme sa museli vrátiť a náušky vymeniť…tuto niekde bolo teda už dávno rozhodnuté… 

Zmieňujúc vyššie pravidlá, aj keď máme všetci vlastnú mienku, vlastné oko a vlastnú pravdu, pravidlá súmernosti, geometrie a teda aj zlatého rezu EXISTUJÚ. Neznamená, že dokonale súmerné, je zakaždým aj krásne, ale isté princípy a zákonitosti sa obísť nedajú. Alebo vlastne dajú, to sa potom volá kreativita ;)  

Ja som, ty si…všetci sme kreatívni

Zaodievať i obúvať chatrné zimomravé telo hruškového tvaru so šikmou panvou, krátkymi nohami, haluxami, žilovou nedostatočnosťou, útlym trupom, (už ma dosť ľutujete???), dá niekedy zabrať, ak sa chcem cítiť pohodlne a esteticky zároveň. A to ja som presne ten typ, ktorý by pre krásu strpel šnurovačku, kovové obruče a kadečo iné. Aj s krvavými otlakmi a z posledných síl pôjdem po ulici v omínajúcich topánkach so vztýčenou hlavou ako keby som šla po móle, pretože SVETU vážení, TREBA VŽDY PONÚKAŤ SVOJU NAJLEPŠIU VERZIU. 

Vyznanieee, krásne znieeee 

hudba: Jiří Zmožek, text: Zdeněk Rytíř SP: Zvonky štěstí / Moje druhé ja (1984)

MILUJEM módu, lebo dáva aj nekreatívnym ľuďom možnosť nekretívny nebyť. Vždy som závidela umelcom, ktorí dokážu niečo vytvoriť vlastnými rukami. Kresliť, spievať, hrať a čo ja viem čo ešte. Ja kresliť neviem, zostávam pri hovorení, tancujem síce hrozne- rada, ale Boh mi je svedkom, že mám už za sebou aj zopár úrazov, ktoré som si pri tejto činnosti privodila..a spievanie? Napriek tomu, že mám (neskromne priznám) cit pre rytmus a sluch, nezaspievam ani notu,  mám psychický blok.

Ale aj to, čo si obliekame nám všetkým dáva neuveriteľnú možnosť ukázať akí sme. 

Neviem ako vy, ale ja si nekonečne užívam premenlivosť vlastných nálad, a milujem ten pocit, že vo mne žije prinajmenšom 5 Zuzán Závodských. Niekedy mám náladu byť takmer neviditeľná, cítiť sa maximálne pohodlne, vybavujú sa mi vtedy mäkké materiály, pleteniny, farby ako holubia sivá, alebo sivá melanž či antracitová, širšie a voľnejšie veci, splývavé látky (preboha, len nie tepláky). Asi najviac ma vystihujú púdrové odtiene, lososovo ružová, krémová, biela, áno, veľa bielej..aj keď biela vraj nie je farba…

Milujem kombinácie chic a elegantného s niečím drsným a obnoseným, minimalizmus ale aj romantiku, páči sa mi vrstvenie, hranie s dĺžkami a proporciami, milujem znova a znova si veci skúšať a kombinovať.

Tu je zopár rád, ktorých sa držím, a ktoré možno pri nakupovaní či obliekaní sa pomôžu aj vám :

  • nenechávajte si výber odevu na poslednú chvíľu, pripravte si, čo si nasledujúci deň oblečiete už večer pred spaním, ja to robím v posteli, mám aj dni keď som úplne bez nápadu alebo chuti na čokoľvek, vtedy to nechám na ráno, a hoci niekedy z toho vzíde aj celkom neplánovane zaujímavá a nová kombinácia, radšej si outfit vopred vyberám..inak meškáááám
  • ak neviete, čo vám pristane, začnite tým, čo sa vám páči na iných, kopírovanie je základom učenia sa
  • prispôsobte odev a obuv situácii a prostrediu lodičky +les=fail., rifle+mikina+prezident=trapas)
  • vždy začínam topánkami, od tých sa odvíja celý outfit  
  • nevychádzajte z toho ČO sa práve nosí, ale najmä z typu vašej postavy, prednosti vyzvihujte, od nedostatkov odpútavajte pozornosť (akokoľvek sa mi páčia bedrové nohavice, na mojej postave vyzerajú otrasne, rovnako ako šaty s nízkym pásom, aké sa nosili najmä v 40tych rokoch, jednoducho všetko, čo skracuje nohy..dobre nevyzerám ani vo veciach, ktoré nemajú definovaný pás, s príliš hlbokými výstrihmi, a s nerovnomerne rozdelenými proporciami, ktoré ešte väčšmi zdôraznia, že mám hore menej ako dole, tak na to vždy pri výbere oblečenia myslím..)
  • ak v duchu odsudzujete ostatné ženy, ktoré sa rady parádia ako márnotratné, a márnomyseľné, nerobte to, pridajte sa k nim, užijete si veľa zábavy, a vôbec vás to nemusí vyjsť draho
  • nemusíte nakupovať drahé veci, aby ste vyzerali dobre, no zároveň --->
  • neskupujte kvantá lacných handier, radšej si dlhšie nekúpte nič, a potom si doprajte nadčasovú kvalitnú vec
  • apropos nadčasovosť – odevní dizajnéri nemajú toto slovo radi :) ale..vždy sem budú patriť kvalitné materiály ako napr. hodváb, 100% strižná vlna, džínsovina,, bavlna, tvíd, zamat, koža, drevo atď… a z typov odevu kostým, oblek, nesmrteľné rifle, biele tričko, tielko, rolák, trenčkot, kabát, malé čierne, malé biele, klasické čierne a telové lodičky, klasické čierne čižmy, atď. veci jednoduchých a kvalitných strihov, dobre kombinovateľné a skvelo padnúce na vašu konkrétnu postavu
  • všímajte si čo nosia herci a herečky vo vašich obľúbených filmoch a inšpirujte sa rôznymi historickými obdobiami, móda sa neustále recykluje, a hoci sa inovujú materiály a prispôsobujú strihy, veľmi často sa návrhári hrajú s esenciou nejakej éry
  • inšpirujte sa ročnými obdobiami, umením, hudbou, jedlom, a najmä vašim vlastným životným pocitom – kto ste, a čo chcete svetu svojím odevom dávať najavo
  • ak máte pocit, že ste farboslepí, opýtajte sa ľudí, ktorí vás poznajú, aké farby vám svedčia, pri kombinovaní si vezmite na pomoc teóriu o komplementarite farieb  

Pretože každá žena je modelkou a herečkou vo svojom vlastnom živote, a každá jedna môže byť kreatívna a hravá. Ak chce :)

 

A ako držať krok s módou a nevýjsť na psí tridsiatok?

Medzi moje obľúbené činnosti patrí aj skúšanie si nových vecí. Patrí sem pravdaže aj ich nakupovanie, to je ale limitované rozpočtom a tiež, životným priestorom. Nemôžete sa predsa sťahovať len preto, že potrebujete viac skríň. Alebo…?

Už veľa záľub sa zrodilo z nedostatku peňazí, a toto je jedna z nich.  Všetko sa začalo v Anglicku, kde sme s kamoškou počas výšky pracovali ako au-pairky. Ako pilné hospodárky, sme čo najväčší obnos peňazí chceli priniesť domov. Rozhodne sme nemali v pláne rozflákať ich na handry. Ako ale ukojiť estetické chúťky a nezostať švorc!? Zahrajte sa na modelky!

Oblečenie, ktoré sa nám fakt STRAŠNE páčilo sme si vyskúšali, dosýta sa v ňom pred zrkadlom popretŕčali, a daný moment sme si ZVEČNILI. Áno, v kabínke sme sa v šatách odfotili. Domov sme si teda oblečenie svojím spôsobom aj odniesli, a nestálo nás to ani libru!

Odvtedy sa tento úkon stal mojou typickou zábavkou. Keď mám chuť skúšať, skúšam a fotím sa. To je fáza emocionálna.

Doma pri prezeraní fotiek má čas nastúpiť aj rácio. A to selektuje :

Potrebujem to? K čomu to budem nosiť? Mám k tomu topánky? Nie je to príliš drahé? Nemám už podobný kúsok v skrini? Naozaj sa bez toho nezaobídem? Bude  to držať tvar aj po vypratí? Bude to dobre vyzerať aj o rok? Mohla by som si to obliecť aj keby som bola náhodou raz tehotná? Umriem a moja duša zvädne, keď to nebude visieť u mňa doma v skrini? Som v tom strašne úžasná a bol by neodpustiteľný hriech nedopriať svetu potešenie uvidieť ma v tom? Tak jedine VTEDY sa pre to ROZHODNE musím vrátiť :)  

 

Rovnako sa môžem v outfite odfotiť zo všetkých možných uhlov, a objektívne zhodnotiť, či mi neskracuje nohy, aký v ňom mám zadok, či sa niekde prapodivne nezarezáva alebo neodstáva, a ako v tom vlastne vyzerám. To sa hodí, najmä ak nakupujete sami a nemá vám kto poradiť.

Vo veľkej väčšine prípadov mi tento spôsob nakupovania ušetril kvantum peňazí. V kabínkach mi totiž takmer všetko sedí a páči sa mi. A to je, verte mi, niekedy strašnejšie prekliatie ako nemôcť na seba nič zohnať :)

 

Ako nakupujete vy, čím sa riadite? Máte radi módu? Čo je podľa vás vkusné?

 

ZZ.