Aj jedlom (sa) možno zabiť!

"Preboha," ozval sa, keď ju začul, no neobrátil sa. "Nerob mi večeru. Odchádzam." Vtedy Mary Maloneyová jednoducho podišla k nemu, bez rozmýšľania zdvihla veľké zmrazené jahňacie stehno do výšky a z celej sily ho udrela do temena. Malo to rovnaký účinok, akoby ho ovalila oceľovou tyčou...

Aj jahňa môže zabiť! Dozviete sa z poviedky briskného a prekvapivo pointujúceho Roalda Dahla. V nasledujúcich riadkoch síce nepoužijeme jedlo ako zbraň, no niekedy sa ňou môže stať. A to vtedy, keď sa kŕmime gebuzinami. Mary Maloney v spomínanej poviedke síce celú vec vyriešila kruto a brutálne, no aspoň rýchlo, a hľadiac na jej čin optikou tzv. noir estetiky, istým spôsobom aj celkom "elegantne". S jedlom sa však možno kántriť aj potupne, nevkusne a neprimerane dlho…

GaZZdinka

Rozhodne nie som prototypom šikovnej, pohotovej a vyfičanej gazdinky. To, aby ste si nemysleli…Snažím sa byť efektívna, to áno, ale perfektne zorganizovaná a disciplinovaná je moja mama.  Ja som zatiaľ iba na ceste k dokonalosti. Ale keďže to máme v rodine, je to len otázka času, chápete ;)  

Sú dni, keď sa všetky planéty, domy a ascendenty zverokruhu, a ostatné astronomické, či astrologické útvary spoja, a mne sa darí pekne od ruky zvládať povinnosti len to tak sviští, a blaží ma pri srdci odškrtávanie z pomyselného aj reálneho “TO DO” listu. V tieto momenty náhleho závanu rácia sa mi darí vybičovať svoju disciplinovanosť do úmoru. Varím, pečiem, mrazím, chladím, rozdeľujem, plánujem.  

Väčšinou ale po ceste z jedného traktu domu do druhého zabudnem, po čo som išla, a ak náhle započujem skvelú pesničku, v momente odhadzujem prekážajúce časti odevu brániace v pohybe, a zbesilo tancujem tam, kde práve stojím. V ďalšom kroku horúčkovito zisťujem, kto je preboha autorom skladby, rýchlo rýchlo..hneď ako to zistím, poznačím si to na najbližší papierik, a takými najbližšími papierikmi mám potom oblepené všetko najbližšie možné…v tesnom závese za pesničkou je napríklad kamoško dateľ, pravidelný narúšač toho, čo práve robím číslo dva…jeho staccatto na mandľovníku v našej záhrade si predsa nemôžem nechať ujsť, čo by som to bola za faunofila. Niekedy mi zas hlavou preblysne akási záludná pľuhavá potvora myšlienka, a stoj čo stoj musím zistiť odkiaľ sa nabrala, s čím súvisí, alebo kde som to už….. Poďho teda listovať nejakou knihou z knižnice, alebo letákom, poznámkami odkiaľsi z praveku svojho štúdia..a polievka na sporáku mi nemôže tieto záblesky kreativity spretŕhať…A čo som tým akože…? Tak vidíte…

KŔMNA FILOZOFIA 

Veľmi rada jem, ale sú momenty a okolnosti, kedy by som veľmi ocenila jedlo v prášku Mana, na ktorom práve pracuje a aj ho na sebe testuje mladý Čech, Jakub Krejčík. Držím chalankovi palce.

Kým sa ale do našich životov a strovy vkradne onen vesmírny element, sme odkázaní konzumovať celkom iné veci. Pomenovanie “vec” nie je vôbec náhodné, mnoho jedla, ktoré jeme, má totiž často skutočne povahu VECI, ktorá iba nakrátko zaplní žalúdok, ulahodí zmyslom, a tým sa jej funkcia končí. POTRAVINA by okrem vyššie spomínaných atribútov mala spĺňať aj nutričný, teda výživný účel. A onen KUMŠT zdravého alebo správneho stravovania sa, spočíva podľa mňa práve v zdravej miere a vyváženosti týchto dvoch typov potravy. Pretože ani na poctivo vykysnutej, čerstvo upečenej českej buchte od moravskej alebo aj slovenskej babičky, z bielej múky, bohato posypanej bielym práškovým cukrom, plnenej domácim slivkovým lekvárom, nevidím vôbec nič zlé. Ešte to tak! Ak si ju dáme z nostalgie, z lásky k babke, a sem tam. Ak by boli buchty našimi každodennými raňajkami, na obed by sme si potom šupli rovnako výborné domáce halušky, zalievali to mliekom, a na večeru sa ešte dotlačili chlebom so slaninou, plus celé dni preležali na prípecku, tým posledným, čo by sa našim cievam a hrubému črevu chcelo, by asi bolo nôtiť si so spomínaným pokrmom na ľudovú nôtu….

MNOŽSTVO – PESTROSŤ –  KVALITA- ALTERNATÍVA-SEZÓNNOSŤ   

Ad Množstvo

Nikdy nejem do prasknutia. Myslím, že je to rovnako nedôstojné ako opiť sa. Zbožňujem chutné jedlá, na veľa chutí sa vyslovene teším, ale nadžganosť mi teda rozhodne po chuti nie je. Aj sa ma kamoška raz pýtala, či mám nejakú neresť..nno..asi fakt nemám...ani z toho najlepšieho jedla na svete nezjem plný plech, hrniec, lavór, kýbel.

WP_002835.jpg

Pri spoločenských udalostiach, keď menu pozostáva z viacerých chodov, je to väčšinou veľmi múdro zariadené za nás, a porcie sú tejto skutočnosti prispôsobené. Predjedlo, polievka, hlavné jedlo, múčnik, káva. Ak by ste to všetko mali skonzumovať v regulérnej veľkosti, posledné, čo by sa vám v ten deň ešte chcelo by asi bolo pohnúť zadkom…a…mozgom.

Za bežnej dennej prevádzky jem preto na obed vždy POLIEVKU + HLAVNÉ JEDLO, alebo ŠALÁT + HLAVNÉ JEDLO, alebo kombináciu HLAVNÉ JEDLO + DEZERT.

Sladké jedlá ako hlavný chod nemám veľmi v láske, palacinky, lievance, sladké croissanty mi skôr chutia na raňajky., bábovka, brownies, ryžový nákyp, cheesecake alebo rôzne koláčiky či muffiny ako olovrant v podobe sýtejšieho dezertu s kávou alebo čajom, či ovocným muštom.

Ad Pestrosť

Nie som vegetariánka, vegánka, rawistka, ani bezlepkáčka a ani nemám laktózovú intoleranciu. Nie som na žiadnu potravinu ani len alergická!! Čistý trapas, viem… Ak ste na tom rovnako, osobne nevidím dôvod sa niečoho z vyššie vymenovaných ingrediencií v jedálničku vzdávať.

Nejdem tu teraz polemizovať o tom, či sme naozaj posledné mláďatá cicavcov, ktoré konzumujú mlieko, nemám na to vzdelanie ani chuť. Celkom ma ale oslovuje názor a prístup múdrejšieho pána odo mňa v tejto veci, pána profesora Viliama Bada, lekára z  III. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského nemocnice akademika L. Dérera. Ak vás to zaujíma a máte čas, prečítajte si viac tu.

Naznačila som už v úvode, že jedávam skoro všetko, s výnimkou vecí, ktoré mi vyslovene nechutia ako napríklad zeler (používam síce pri varení, ale potom z hotového pokrmu vyhadzujem), alebo kel, či petržlen, neobľubujem napríklad ani kôpor..ale moje chute sa menia, a tak je možné, že si o pár rokov pôjdem za zelerom zápästia vykĺbiť.  

Mlieko nekupujem už tak často ako kedysi, ale skôr, ako by som ho načisto vyradila z jedálnička, strážim si jeho týždenný príjem. Nie kvôli zahlieňovaniu, ale kvôli akné. Nevybadala som síce priamu úmernosť medzi konzumáciou mlieka a vyrážkami, ale častejšie siaham po fermentovaných mliečnych výrobkoch ako je zákvas, kefír, sem tam kozí syr. Milujem nepasterizovanú bryndzu, cottage cheese, ale aj tvrdé syry. Nikdy u mňa doma ale nechýba mlieko pohánkové, sušené.

Potom tu máme celozrné obilniny, chlieb, strukoviny, ryžu, zemiaky, zeleninu, ovocie, a tuky. Rovnako si ale nemyslím, že mi ublíži biely rožok s maslom a džemom. Všimnite si, že napríklad maličké deti nemôžu konzumovať celozrné pečivo ani priveľa vlákniny. Ich tráviaci trakt na to ešte nie je uspôsobený. Preto ani na rýchlych cukroch nemusí byť nič zlé. Biele pečivo raňajkujú napríklad aj niektorí športovci, význam má aj v diétach pri rôznych chorobách alebo podráždenom žalúdku.

Mám rada mäso, nie som vegetariánka, ale nemusím ho jesť každý deň. Jedávam najmä morčacie, hovädzie a ryby. Chutí mi ale aj kuracie a sem tam si dám aj bravčové, alebo divinu. Ryby mám veľmi rada, v našich zemepisných šírkach o čerstvých nemôže byť veľmi reč, a preto jedávam najmä aliašskú tresku, lososa a tuniaka. Konzervovaným potravinám sa vyhýbam, ak, tak uprednostňujem jedlo v skle, ale konzervu tuniaka u mňa doma nájdete skoro vždy.

Milujem jedlá z jedného hrnca. Ak si uvaríte dobrý vývar zo špikovej kosti, pridáte dobré hovädzie zadné, mrkvu, kaleráb a zemiaky, a k tomu uvaríte niťovky, máte zároveň aj polievku aj druhé jedlo. Zvyšný vývar môžete zamraziť a použiť pri varení iných, napríklad krémových zeleninových polievok, alebo všade tam, kde sa hodí.

Mrazím napriklad aj petržlenovú vňať. Obsahuje veľa vitamínov, a mrazená si ich uchová.

Mikrovlnka pre mňa nepredstavuje satanský vynález, na internete nájdete všelijaké informácie, ale nepotvrdilo sa, že by bola zdraviu škodlivá, to by jej používanie zakázali. Ak nie je iná možnosť, v mikrovlkne si jedlo ohrievam. 

 

                          ovocie                             o/z                             zelenina

 

R-------------------------------------------------O-------------------------------------------V

                         desiata                                                           olovrant

 

Osvedčil sa mi model OVOCIE na raňajky a desiatu, ZELENINA na olovrant a večeru. OBED je v strede a závisí často na mojej nálade a chuti, k čomu sa prikloním, väčšinou je tu ale ovocie alebo zelenina v podobe prílohy. Celkovo sa za deň vždy snažím zjesť oných povestných 5 kusov ovocia a zeleniny. Teda napr. na raňajky hruška, alebo mrazené lesné ovocie v teplej kaši, na desiatu jablko, banán, na obed šalát, ráta sa aj fermentovaná uhorka, alebo kapusta ;) na olovrant kaleráb a povedzme žltú papriku a na večeru napr. pečené paradajky alebo cviklu s fetou, alebo grilovanú zeleninu s nejakým mäsom, v lete šaláty od výmyslu sveta, atď. Mmch. strašne som hrdá na túto grafiku, dúfam, že sa vám páči!!!  

Pre lepšiu predstavivosť, myslím, že sa nič nezmenilo, a táto tabuľka tiež stále platí. Stvorili ju múdre hlavy harvardské, a čo je z Harvardu, musí byť dobré, tsha!

Možno sa vám zdá, že takto vlastne konštantne iba premýšľate o tom, čo budete jesť, len aby to bolo pestré. No stačí, keď si len uvedomíte, že v nedeľu ste jedli mäso, a tak by v pondelok mohli byť strukoviny a v utorok zelenina, potom už ľahko vyriešite stredu, štvrtok, piatok aj sobotu. Po čase sa vám to bude zdať úplne prirodzené. 

Ad Kvalita

Priznám sa, že som už trochu unavená z nálady spochybňovať všetko a všetkých v tejto krajine, od lekárskej starostlivosti až po stravu a konzumáciu istých produktov. Na čom sa ale pravdepodobne zhodneme je, že upravované a prisladzované, či rôzne umelo ochutené a prifarbené jedlá asi nie sú tým, čo naše telo potrebuje. Ak máte možnosť, pestujte si sami, alebo kupujte zeleninu a ovocie od domácich pestovateľov, na farmách a podobne. Na Slovensku ale stále platia pomerne jasné a striktné zákony, aj čo sa potravín týka, a preto z jablka, na ktorom je v bežnom obchodnom reťazci uvedené, že bolo vypestované v Dunajskej Strede, NE-UM-RIE-TE! Aj keď nebolo vypestované v bio eko záhradke. Rozumieme si?!?

Keď mám možnosť, vždy si kúpim radšej mäso u dobrého mäsiara ako bledú a neduživú hmotu v celofáne z pokútnych potravín. Kvalitu vám zaručia aj staré dobré osvedčené domáce postupy ako sterlizovanie, mrazenie, zaváranie, nakladanie. Viete, čo tam dáte, a môžete regulovať obsah cukru, soli a iných prísad, a teda aj ovplyviť kvalitu.

Bio-eko šialenstvo ma však načisto neopantalo, známe sú aj prípady, keď sa práve vďaka prírodnému a eko prístupu dostali do potravín nežiadúce látky. Ako každá ľudská činnosť, aj výber jedla by mal byť korigovaný rozumom. Mal byť, mohol byť, sem-tam.. Aj pri bio-eko variantoch potravín preto treba byť obozretný, no chyba sa môže stať všade. Ešte stále sú tu totiž za všetkým ľudia, a ako vieme, sme omylní...Okrem toho, bio a organické jedlo vraj vôbec nie je zdravšie ako iné potraviny. Pri otázke kvality sa teda treba držať najmä sedliackeho rozumu. A preto ešte raz: 

NEJEDZTE VECI! JEDZTE POTRAVINY!

Ad Alternatíva

Výborné na tejto dobe je množstvo informácií, ku ktorým máme prístup, rovnako aj rôzne “nové” potraviny, ktoré sa k nám dostávajú, alebo sa o nich doteraz nehovorilo, hoci ich jedli už naše staré matere. Quinoa, bulgur, pšeno, pohánka, červená šošovica, tekvica hokaido, cícer, sója, tofu, avokádo, kokosový olej, tekvicový olej, rôzne druhy chleba, múk, sladidiel…Ak chcete svoj jedálniček ozdraviť aj ozvláštniť, hľadajte, čítajte, zaujímajte sa, a zavádzajte konzumáciu nových jedál do vašej domácnosti.

Pamätám si, keď som ako malá potajomky kúpila prvé arašidové maslo, inšpirovaná tínedžerskou literatúrou americkej proveniencie ..Medzi nami dievčatami!!… ako na mňa celá rodina gánila, či som normálna. Rovnakej nevraživosti sa mi dostalo pri pokuse zaviesť konzumáciu jogurtov alebo ovsených vločiek. Môj otec vyhlásil, že sa tej bielej mliečnej gebuziny v živote nedotkne!!! Teraz má sedemdesiat, biele jogurty miluje minimálne 15 rokov, a hádajte, čo si do nich sype! ;)

Alternatívou kupovaných keksov môžu byť doma vyrobené müssli tyčinky, náhradou kupovaných sladených vločiek, doma vyrobená chrumkavá granola. Namiesto chipsov z obchodu, ktoré sú často len zo sypkého zemiakového škrobu, si môžete spraviť domáce, buď v rúre alebo mikrovlnke, z klasických zemiakov, alebo batátov. Vyskúšať môžete rôzne placky, pita chlieb a k tomu kadejaké domáce dipy, možností je milión.. Inšpirujte sa tým, čo vám chutí, v reštikách, bistrách, kaviarňach a samozrejme, na BLOGOCH!

Existuje kvantum výborných a inšpiratívnych food blogov, jedným z mojich najobľúbenejších je blog mojej bývalej spolužiačky Aďky food4fun, ktorá varí fakt úžasne. Kuracie prsia s kožou robím už jedine podľa jej receptu a idem sa nimi zadrhnúúúúť! Veľmi šikovnou kuchárkou so zaujímavými a najmä overenými receptami je ďalšia moja kamarátka Lenka. Zaujímavé tipy nájdete aj na krásnom blogu tejto mladučkej Nórky Solveig. Je síce bezlepkáčka, rawistka, antilaktózová a antimäsová, ale nezjeme ju, lebo je pekná , ha-ha.

Ad Sezónnosť

Aj vám sa v lete asi žiada viac studených a surových jedál, ovocia, zeleniny, jeme šaláty, zmrzlinu, všetko jedlá, ktoré majú náš organizmus ochladiť. V zime mi šaláty nejdú vôbec na chuť, a ak, tak skôr teplé, s grilovanou zeleninou, syrom, jačmennými krúpami a podobne. V zime ľúbim husté sýte polievky, prívarky, viac mäska aj tuku. Tak ako si nedám v lete pečenú kačku s červenou kapustou a lokšami, tak sa nebudem v zime tlačiť studenou surovou zeleninou.

V obchodoch a na trhu tiež hľadám sezónnu zeleninu a ovocie, neskôr kupujem mrazené alebo zájdem do rodičovskej špajzy pre sterilizované letné lečo, kompóty alebo uhorky. Keď raz budem mať vlastnú domácnosť, určite budem aj sama zavárať! A keby som nie, pokojne mi otrieskajte o hlavu, že som sa tu a teraz zaprisahala, že budem ;)

 

Jedlo vs. problémy s váhou = sediacky rozum

Je fakt, že v rodine nemáme a nikdy sme nemali…a vyzerá, že ani nebudeme mať..problém s váhou. Myslím si, keď sa zadívam na svoju mamu, otca a brata, a pospomínam si na ich mamy, otcov, bratov a sestry..

Ja som bola “tučko” asi len po návrate z Anglicka a USA. Pripísala by som to kombinácii stresu z nového prostredia zajedaného neúmerným množstvom jaffa cakes a ešte takými tými polomáčanými sušienkami, akože cereálnymi. U nás ešte vtedy nebolo dostať toľko zahraničných sladkostí, tak si to viete predstaviť.. S kamoškou, s ktorou sme tam boli, sme trpeli utkvelou predstavou, že nás naše rodiny chcú len vykorisťovať, a preto by sme sa ako au-pairky mali vždy najesť “do zásoby”. V USA som zasa, okrem iného, pracovala aj v zmrzlinárni Ben&Jerry's, a napchávala sa denne presladeným chlebom. V tom čase som ešte z dôvodu akné začala s užívaním antikoncepcie Diane 35, a tak som sa okrem zopár kíl navyše ( hoci niektorí tvrdia, že som konečne vyzerala normálne) ešte aj zavodnila a nafúkla. Pri mojich 171 centimetroch som vtedy mala 65 kíl, teraz mám 54.

S výnimkou tohto obdobia, kedy som sa síce necítila vyslovene tučná, ale zato neforemná, neohybná a nepôvabná áno, sa vo svojom živote skôr usilujem pribrať a spevnieť, než chudnúť.

 

Návyky z rodiny

Moja mama ľuďom, ktorí riešia váhu vždy hovorieva: "Pozrite sa na seba, keď ste boli deťmi. Mali ste nadváhu už vtedy? Ak ste boli zdravé dieťa s primeranou hmotnosťou, nie je dôvod, aby ste v dospelosti mali nadváhu." Výnimkou sú samozrejme ľudia so špecifickými diagnózami a liekmi, ktorí jednoducho priberajú práve kvôli nim. Všetci ostatní nemajú na nadváhu nárok :P Stačí si zvizualizovať Noriku Mojseovú, Ivana Lexu, alebo, neborákov väzňov v gulagoch, či koncentrákoch…nie nie, v žiadnom prípade netvrdím, že psychická nepohoda alebo zlé životné podmienky sú tou správnou cestou k štíhlosti… len extrémnym príkladom poukazujem na to, že schudnúť môže naozaj každý..ak chce. Nie je podstatné, aby sme všetci mali 90-60-90, to ani nie je možné, pretože sme každý iný somatotyp, dôležité je, aby sme boli zdraví a cítili sa vo svojich telách komfortne.


Ako ste sa stravovali, čo ste jedli, keď ste boli deťmi? Starali sa o vás rodičia, a potom ešte tety kuchárky v ZŠ, ktoré mali presné plány na to, čo a ako často v týždni variť, aby sme mali v strave obsiahnuté všetko. Preto bola raz fazuľová a inokedy špenátová alebo paradajková polievka, a raz mäsko s ryžou a cvikla, šošovicový prívarok, pečené kura so zemiakovou kašou, potom zasa fliačky s kapustou, plnená paprika, dukátové buchtičky alebo ryžový nákyp.


Všetko sa začína práve v detstve, si myslím. Také návyky aké vypestujú vo vás vaši rodičia, tak budete neskôr fungovať sami, a to isté potom veľmi pravdepodobne odovzdáte vašim deťom.

U nás doma sa vždy jedlo 5 x denne, preto som na to zvyknutá a držím sa toho dodnes.

Vždy musím raňajkovať, obedovať a večerať, a medzi jedlami potrebujem snack. O tekutinách sa nezmieňujem, ale sú tiež dôležité samozrejme.  

Jedenie sa začína v ústach, a ústa sú v hlave

A v tej hlave sú jediným otvorom, cez ktorý môžeme potravu prijímať, ak nerátame sufražetky. Preto niekoľko rád a pravidiel, ktorých dodržiavanie máte vo vlastných rukách, pardon…hlave. 

-  RAŇAJKUJEM

Vždy. Neznamená to, že sa začnem nadžgávať hneď ako ráno rozlepím oči, a nikdy som pravdupovediac nepochopila koncept raňajok do postele..keďže si najskôr potrebujem vypláchnuť ústa, zaopatriť tvár, napiť sa, vykonať príslušné telesné potreby, a až TAK som pripravená zasadnúť k raňajkám..predstava praženice a omrviniek v mojej nepoškvrnenej posteľnej bielizni, nie, ďakujem 

+- by ste sa mali naraňajkovať tak do pol až trištvrte hodiny po tom ako vstanete…nie vždy je to možné, ak napríklad vstávam na rannú službu o štvrtej ráno, raňajkujem až v práci, nikdy sa ale nezabudnem napiť 

-raňajkujem väčšinou sladko. Rôzne kaše s ovocím, mrazeným, alebo čerstvým, kúskom horkej čokolády, kokosovým olejom, škoricou. Zasýtia ma, dodajú energiu, a vygumujú potenciálnu túžbu po sladkej chuti v priebehu dňa. Vyskúšajte pohánku, mandľové mlieko (pozor, v obchodoch je často zbytočne prisladzované), rôzne kombinácie s orieškami, javorovým sirupom, raňajky nemusia byť vôbec nudné

-niekedy, ak mi je dopriate vychutnať si pocit voľnej nedele, urobím si na raňajky palacinky, ak idem po raňajkach na nákupy alebo na dlhú prechádzku do lesa, doprajem si tzv. "drevorubačské" raňajky v podobe Zoliho panvice..Zoli je môj otec, a príprava obsahu tejto panvice je najmä jeho doména. Na panvici dozlata opražená cibuľka a paprika, a volské oká, z ktorých vyteká horúci žĺtok..dôležité pri tomto sýtom a ťažkom jedle je neprešvihnúť to s časom, ktorý potrebujú jednotlivé jeho zložky, len vtedy je to tak akurrrrrát, presne, ako to mám rada :) 

- JEM PRAVIDELNE

Vždy vopred myslím na to, čo, kde a kedy budem jesť. Podľa toho aký mám cez deň program sa zariadim. Jedávam približne každé 4-5 hodín…nepredvídané okolnosti riešim za pochodu, ale jedlo nikdy nevynechám. Aj keď idem na nákupy vždy myslím na to, kedy približne sa asi vrátim, a ak to nestíham do obeda, alebo nemám práve navarené, vyberiem si niečo v meste. Keď nejem bolí ma hlava, som nesústredená, a okrem toho, počula som, že keď nejete pravidelne, telo si robí zásoby, bu-bu-bu!

- SNACK vždy poruke

Väčšinou so sebou vždy vláčim fľašu s vodou, alebo aspoň prázdnu fľašku, do ktorej si podľa potreby môžem napustiť tečúcu vodu. Iritujú ma niektoré toalety v nákupných centrách, kde naschvál tečie iba teplá voda. V krajine, kde máme všade vo vodovodoch a dokonca aj vo WC misách pitnú vodu, považujem kupovanie fľaškovej vody za donebavolajúcu nehoráznosť. V civilizovanej krajine by všade mala byť možnosť napiť sa čistej vody úplne zadarmo. Dúfam, že sa toho raz dožijem!

Vždy mám v kabelke jablko, mandle, alebo nejakú orechovú tyčinku, ryžové krekry, jednoducho niečo, čím v prípade potreby vyriešim otázku desiatej alebo olovrantu.

Do práce si nosievam napríklad zákvas alebo acidko, orechy..už som spomínala, že milujem orechy?!  MILUJEM ORECHY!!! Absolútnym kráľom je pre mňa orech PEKANOVÝ. Milujem jeho chuť, je to podľa mňa najluxusnejší a najlahodnejší orech na SVETE. Fascinujúce je tiež, ako sa také pekanové orechy lúpu, stavím sa, že ste nevedeli! Dala by som link, ale neviem už to video nájsť :/  Po pekanoch dlho dlho nič..a možno za ním nasleduje orech makadamový, s jemnou maslovou arómou. Ten je zasa ale dosť drahý a takmer vôbec si ich nekupujem. Milujem aj naše vlašské orechy, lieskovce, píniové oriešky---opražené na akomkoľvek šaláte mmm. Pozor si dávam na arašidy, keďže sú aj silným alergénom, nekupujem vôbec pražené a solené verzie orechov, a už vôbec nie solené pistácie z tých obrovských vriec v nákupných centrách, bŕŕ.

Mám rada aj semienka, napr. tekvicové, ľanové, sezam alebo slnečnicu. Tiež mi najviac chutia nasucho opražené na panvici, pridávam ich do polievok, šalátov, mussli, ale aj na cestoviny napr.

- ZJEM čo KÚPIM

Ak si kúpim chipsy, tak ich aj zjem. Ak si ich nekúpim, tak ich doma nemám, a jem to, čo mám, resp. som nútená pohnúť mozgom a hľadať alternatívu. Chodievajte na nákupy so zoznamom, a plánujte, čo budete cez týždeň variť, a teda aj jesť. Myslite aj na snacky a “dobroty”, “nervoutišovače” a “kreativo, či “energo-stimulanty” :)

-  DOBROTY a RÁNHOJIČE 

Určite to poznáte. Niekedy ste vo fáze života, keď sa jedlo a IBA JEDLO stane vašim jediným potešením. Spojíte si ho s navodením príjemného pocitu, relaxu, psychického uvoľnenia, alebo odmeny. To by všetko bolo fajn, ak sa takým jedlom nestane Horalka, Ľadové gaštany, chipsy, celé balenie dezertu Tatiana, Zlatý nugát, alebo fľaša Nutely. Ak potrebujete takéto psychické potravinové barličky, vezmite to od piky.

PREČO ich potrebujete? Sem tam sú okej, ale radšej si dajte normálne jedlo. Zamyslite sa najskôr nad tým, čo vás NAOZAJ trápi. V ďalšom kroku ich skúste vymeniť za niečo iné. Stanovte si ako odmenu a navodenie pohody teplú vaňu so sviečkami, a presedlajte napríklad na čaje, krájané čerstvé alebo sušené ovocie, dajte si kúsok syra s hroznom a orechami, hľadajte prosto iné alternatívy, veď chcete svojmu telu DOBRE, nie zle ;)  Aj keď…. po kvalitnej túre nepoznám nič lepšie ako si príjemne unavená a spotená vychutnať kultovú Horalku! To je jasné ;) Ja som si Horalku na VŠ napríklad roztápala na radiátore a keď nekúrili, tak v rýchlovarnej kanvici, a potom rozoberala po vrstvách...Nuž, študujúca mládež vymyslí čokoľvek... 

Ako som už písala, moje raňajky sú väčšinou sladké, takže nepociťujem nutkanie na sladkosti v priebehu dňa. Aj keď sa prechádzam pomedzi regály v obchodoch s tým, že si chcem urobiť radosť a kúpiť si výnimočne niečo FAKT dobré, lebo som bola na nepríjemnej gynekologickej prehliadke, prípadne mám PMS, nikto nemá rád, a vôbec,  CELÝ SVET SA PROTI MNE SPIKOL! tak ani v takých okamihoch nezablúdim k regálom s napolitánkami, cukríkmi a mliečnymi čokoládkami! Čo hľadám sú nové chute, kombinácie, ktoré ešte nepoznám a vždy si v hlave premietnem, čo som v ten deň všetko zjedla, a čo by tak mohlo môjmu telu asi chýbať a prospieť. Obyčajne siahnem skôr po drahšom čaji, alebo si kúpim biele tahini, med s nejakou exotickou príchuťou, horkú, aspoň 70%nú čokoládu s kávou, praženými kakaovými bôbmi, fialkami, kokosovými lupienkami, krvou Georga Clooneyho...ha-ha-ha. V bio predajniach ale nájdete kopec noviniek, nad niektorými vám bude až rozum stáť, a aj peňaženka isteže..no naprázdno určite neodítete ;) Moja obľúbená je napr. Astévia v Centrali, ale zaujímavosti dostať aj v bežných potravinových reťazcoch, alebo napríklad v Marks and Spencer. 

- JEM VŠETKO

Keď máte pestrú stravu, v ktorej je obsiahnuté VŠETKO, nepotrebujete jesť somariny. Jednoducho sa vám nežiadajú, a vlastne ich konzumáciu už ani nemáte kam zaradiť. Pretože na svete existuje presne TOĽKO skvelého jedla, koľko je procesovaného odpadu, ktorý vášmu telu nič nedá a jeho jedinou funkciou je nalákať vás prostredníctvom vašich chuťových pohárikov a zabezpečiť výrobcovi zisk. Je len na vás, čomu dáte prednosť.

A rada na záver?

Jedlo NEDÉMONIZUJTE, potrebujeme totiž RÔZNE živiny, ktoré získame jedine konzumáciou RÔZNYCH potravín v primeranom MNOŽSTVE a v pravidelných intervaloch. Hoci...podľa posledných výskumov bol vraj praveký človek zvyknutý celý deň hladovať, pretože vyrážal na lov, a večer sa potom prejedal...mnno, neviem ako vy, ale ja ostávam pri svojom klasickom modeli stravovania... 




A čo vy? Je pre vás jedlo vzpruha, potešenie, alebo zbraň? Máte nejaké obľúbené recepty a tipy na rýchle, výživné a chutné snacky? Podeľte sa. Nápadov, čo jesť a čo uvariť nie je nikdy dosť, rok má totiž 365 dní, a JESŤ TREBA!